Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 28. august 2008       27. november 2001 Nová iniciatíva prezidenta Busha voči Iraku Eva Rajecká Už pred týždňom upozorňoval americký prezident Bush na úlohu irackého režimu a iných podozrivých štátov v povzbudzovaní terorizmu. K tejto téme sa v pondelok vrátil znovu a ešte dôraznejšie. Prezident Bush je už dlhšiu dobu pod tlakom pravicového krídla predovšetkým v Republikánskej strane, aby využil súčasnú protiteroristickú kampaň aj na opatrenia proti irackému režimu Sadáma Hussajna. Hoci zatiaľ niet priamych dôkazov o angažovanosti irackého režimu v útokoch na New York a Washington ani o jeho účasti na listových zásielkach s antraxom, existuje množstvo nepriamych dôkazov o tom, že iracký režim, jeho bezpečnostné zložky, alebo jednotlivci sa podielali na rôznych protiamerických akciách. Prinajmenšom mnohí z ľudí podozrievaných, alebo zadržaných po útokoch na New York a Washington mali v priebehu svojich akcií kontakty na Irak. Aj z týchto skutočností vychádzajú niektorí poradcovia prezidenta Busha, keď naň naliehajú, aby zameral svoju pozornosť na Irak. Urobil to v pondelok, keď vyzval irackého prezidenta Sadáma Husajna, aby znova povolil inšpektorom Organizácie spojených národov vstup do Iraku, aby mohli naďalej overovať, že Irak nepokračuje v práci na výrobe zbraní hromadného ničenia, ktorými by mohol opäť "terorizovať iné štáty", ako sa vyjadril prezident Bush. Nezdá sa však, že za žiadosťou prezidenta Busha je len tlak niektorých jeho poradcov a politikov z Republikánskej strany. V súčasnosti prebieha za zatvorenými dverami diskusia Rady bezpečnosti OSN o budúcnosti americkej sankčnej politiky voči Iraku. Predpokladá sa, že Rada bezpečnosti predĺži sankcie o ďaľších 6 mesiacov, ale Spojené štáty chcú, aby boli sankcie cielenejšie, to znamená, aby boli prísnejšie uplatňované sankcie na dovoz výrobkov, ktoré by mohli slúžiť na výrobu zbraní, a aby boli zmiernené sankcie týkajúce sa spotrebných výrobkov, potravín a liekov pre potrebu irackých občanov. Napriek racionálnosti tohto postupu, najväčším oponentom tohto plánu je Rusko. Rusko patrí tradične nielen k najlojálnejším spojencom Iraku v bezpečnostných záležitostiach, ale je aj dovozcom práve tých produktov, ktoré by spadali do kategórie nežiadúceho dovozu, keby boli cielené sankčné návrhy Spojených štátov prijaté. Rastúci americký tlak na Irak tiež pravdepodobne súvisí s pripravovanou americkou stratégiou po dobytí Afganistanu, zneškodnení tamojšej teroristickej siete a po založení konsenzuálnej a stabilnej vlády v Afganistane. O tom svedčí aj 8 denná návšteva amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella, ktorá ho na budúci týždeň zavedie nielen do Európy, ale aj do Turecka a Ruska. Ak sa americký minister zahraničných vecí pokúsi presadzovať Bushovu iniciatívu zameranú na nový vstup zbrojných inšpektorov OSN do Iraku, podporu pravdepodobne dostane, ale keby presadzoval nejaký tvrdší postup proti Iraku, narazil by pravdepodobne na opatrnú reakciu nielen v Európe, ale z uvedených dôvodov aj v Rusku a nakoniec aj v Turecku, ktoré nie je samo v obavách z prípadných následkov nekontrolovaného rozpadu dnešného Iraku. Kritici a oponenti prezidenta Busha však zdôrazňujú. že by sa mal predovšetkým zamerať na úspešné dovŕšenie neľahkých cieľov, ktoré si vytýčil v Afganistane a na zneškodnenie zrejme veľkej siete teroristov al Kaidy, ktorí sa ešte stále skrývajú v Európe, v Spojených štátoch, a ktovie kde ešte. Je pravdepodobné, že v americkom stanovisku k Iraku sa nakoniec presadí línia podpory irackých oponentov režimu Sadáma Husajna - či už v emigrácii, alebo medzi irackými Kurdami - lebo len silná vnútorná opozícia by bola schopná zaručiť pokojný prechod k prijateľnejšiemu politickému poriadku v Iraku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...