Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       27. november 2001 Konferencia v Bonne má odštartovať politickú transformáciu Afganistanu Milan Nič Pod záštitou OSN sa dnes v nemeckom Bonne začala konferencia o budúcnosti Afganistanu. Diplomati dúfajú, že delegátom opozičnej Severnej aliancie a troch afganských exilových skupín sa na nej podarí dohodnúť postup pre vytvorenie dočasnej vlády po páde Talibanu. Hovorí Milan Nič. Cieľ konferencie je jasný: 25 delegátov, zastupujúcich Severnú alianciu, bývalého kráľa Zahíra Šaha a exilové skupiny Paštúnov z pakistanského Pešaváru a šiítov (prevažne etnických Hazarov) z tzv. cyperskej skupiny, musí vyslať pozivítny signál krajanom vo vlasti. Za okrúhlym stolom v luxusnom nemeckom hotely pri Bonne sa musia v čo najkratšom čase dohodnúť na zložení dočasnej afganskej vlády s mandátom na niekoľko mesiacov. Jej ministri potom odovzdajú moc právoplatne zvoleným orgánom tradičného celonárodného zhromaždenia Loja Džirga, ktorá by sa mala zísť najneskôr v marci budúceho roku. Hneď na úvod zdôraznime, že organizátori bonnskej konferencie najskôr tvrdili, že bude trvať týždeň, potom dva týždne a najnovšie to majú iba tri alebo štyri dni. Odôvodňujú to obrovským časovým tlakom. Afganistan potrebuje mať čo najskôr legitímnu a funkčnú dočasnú vládu zo zastúpením viacerých strán, ktorá by sa mohla ujať moci v oslobodenom Kábule, mohla by prijať humanitárnu pomoc a prostriedky na obnovu krajiny. V opačnom prípade jestvujúce mocenské vákuum v Afganistane opäť zaplnia poľní velitelia a vnútorne rozštiepená Severná aliancia, ktorá navyše nemá podporu iba v niektorých častiach krajiny. Túto hrozbu pripomenul aj generálny tajomník OSN Kofi Annan v liste, ktorý delegátom konferencie prečítal jeho splnomocnenec pre Afganistan, alžírsky diplomat Lakhdar Brahimi: AUDIO - „Nesmiete dopustiť, aby sa opakovali chyby minulosti, najmä z obdobia po roku 1992. Podľa mnohých skeptikov sa práve k tomu schyľuje. Musíte ukázať, že sa mýlia, a že viete uprednostniť kompromisy pred konfliktom.“ Ako uštipačne poznamenáva dnešná svetová tlač, zoznam účastníkov bonnskej konferencie je zaujímavý skôr tým, kto všetko na ňom chýba. Najsilnejší poľní velitelia, ktorých jednotky teraz kontrolujú celé provincie (napríklad afgansko-uzbecký generál Rašíd Dostúm) sú príliš zaneprázdnení dôležitými úlohami v teréne. Do Bonnu neprišli ani uznávaní vodcovia Paštúnov, teda najpočetnejšieho afgánskeho etnika. Dvaja z nich, Hamid Karzai a Abdul Chalik, presviedčajú náčelníkov dalších kmeňov na juhu Afganistanu, aby sa konečne obrátili proti Talibanu. Hamid Karzai sa má aspoň symbolicky zapojiť do bonnskej konferencie prostredníctvom satelitného telefónu. Málo reprezentatívna zostava na bonnskej konferencie však môže byť paradoxne jej výhodou – delegáti štyroch afgánskych skupín, z ktorých je naozaj významná iba Severná aliancia, sa totiž medzi sebou ľahšie dohodnú. Delegátom bývalého kráľa Zahíra Šaha, ale aj tzv. pešavárskej a cyperskej skupine afganského exilu, podporovanej Pakistanom a Iránom, ide najmä o to, aby v dočasnej vláde v Kábule získali nejaké zastúpenie. Ustupovať musí najmä Severná aliancia, resp. jej tadžická skupina, ktorá nedávno obsadila Kábul a prevzala jeho ministerstvá. Vedúci delegácie Severnej aliancie, jej minister vnútra Júnis Kanúni, na úvod konferencie vyhlásil: AUDIO -„Sme pripravení prijať dohodnutý mechanizmus vládnutia na prechodné obdobie, ktorý podporia predstavitelia rôznych skupín afganského ľudu, a ktorý bude zahŕňať neskoršie odovzdanie moci ich legitímne zvoleným zástupcom.“ Súčasťou dohodnutého mechanizmu by mohlo byť poverenie bývalého kráľa Zahíra Šaha, ktorého v Bonne zastupuje jeho vnuk, aby sa ako uznávaná zjednocujúca osobnosť (a etnický Paštún) postavil do čela prechodnej vlády v Kábule. Ak sa víťazná Severná aliancia nebude brániť deľbe moci, a ak sa neskôr podarí vytvoriť nejakú „Južnú alianciu“ – teda spoločné zoskupenie Paštúnov z juhu krajiny – potom najväčšou hrozbou celého kosolidačného procesu v Afganistane zostávajú byť ambície významných jednotlivcov. Ako prvý z nich sa ozval bývalý afganský prezident, etnický Tadžik Burhánnudín Rabbáni. V rozhovore pre televíziu Spojených arabských emirátov včera vyhlásil, že o budúcnosti krajiny sa musí rozhodnúť doma v Afganistane, t. j. pod jeho taktovkou. AUDIO -„Toto bonnské stretnutie nie je summitom najvyšších predstaviteľov, ale schôdzkov delegátou. Najdôležitejšie poradné stretnutia a konferencie sa však odohrajú v samotnom Afganistane. Vedúci predstavitelia sa na nich musia zúčastniť, aby mohli prijať najdôležitejšie rozhodnutia.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...