|
|
| |
|
Dnes je utorok, 7. október 2008 |

|
|

|
30. november 2001
|
Afganistan: Západní novinári odchádzajú
|
Jaroslav Rozsíval
|
Osem mŕtvych novinárov, aj to je bilancia vojnového konfliktu v Afganistane.
Od januára do novembra tohto roku zahynulo pri výkone svojho povolania vo svete dovedna 53 novinárov a je viac ako možné, že toto číslo nie je konečným stavom roku 2001. Až osem novinárov prišlo o život v priebehu posledných 17 dní na území Afganistanu. Povolanie reportér patrí aj naďalej k tým, ktoré väčšina poisťovní označuje za rizikové. Najmä ak ide o prácu v oblastiach s prebiehajúcim vojnovým konfliktom. Takouto krajinou je dnes aj Afganistan. Je teda samozrejmé, že tam, kde sa strieľa, môžu prísť o život aj nevinní ľudia. K poľutovaniahodným obetiam patria veľmi často aj tí, ktorí o týchto udalostiach informujú verejnosť: a to dosť často v prospech trpiacich. Zaslepení a nenávisťou posadnutí ozbrojenci si však zvyknú vybíjajú zlosť aj na tých, ktorí na nich nemieria samopalmi, ale iba mikrofónmi a kamerami. Deje sa tak nielen v Afganistane, ale aj napríklad v juhoamerickej Kolumbii, kde sa novinári stávajú častým cieľom útokov polovojenských oddielov, či povstalcov.
Faktom je, že od začiatku Američanmi vedeného vojnového ťaženia v Afganistane zaznamenali najvýraznejšie straty na životoch medzi zahraničnými pracovníkmi v tejto krajine práve novinári. Najviac pritom otriasol verejnosťou prípad úmyselnej vraždy štyroch zahraničných novinárov, ktorých zajali a zastrelili neznámi ozbrojenci, pravdepodobne prívrženci Talibanu, pred jedenástimi dňami
na ceste medzi Džalalabádom a Kábulom. Vrahovia pritom evidentne vedeli, že ide o reportérov: Tí však boli pre nich dokonalým stelesnením nepriateľského Západu - bez ohľadu na charakter ich práce. Hovorí analytik londýnskeho Inštitútu vojnového a mierového spravodajstva Alan Davis:
"Novinári, ktorí naďalej používajú cesty v Afganistane, informujú o rastúcich útokoch a pokusoch o zabitie. Lenže základným problémom v Afganistane je to, kto je váš nepriateľ, alebo čo sa skrýva za najbližšou skalou. Problémom, ktorému čelia novinári, nie je samotný Taliban, alebo okamžite strieľajúci ozbrojenci zo Severnej aliancie, ale všadeprítomný banditizmus."
Podobný postoj zastáva aj Anthony Lowstedt z viedenského Inštitútu medzinárodnej tlače:
"Dnes je veľmi ťažké sprostredkúvať reportáže z Afganistanu. Je to krajina takmer bez zákona a dostať sa tam je už fyzickým problém. A keď už sa tam dostanete, čelíte naozajstnému nebezpečiu, že vás zabijú."
V Afganistane je dnes rozmiestnených okolo tisícky amerických a niekoľko sto britských vojakov. Novinári sa k nim však len tak jednoducho nemôžu dostať. Neexistujú tu ani žiadne tlačové stretnutia, kde by si mohli aspoň na chvíľu oddýchnuť za múrmi strážených budov. Napriek tomu, ak sa dnes niekde niečo naozaj deje, tak je to práve v Afganistane a táto situácia je výzvou pre každého reportéra, ktorý chce byť prvý na mieste činu.
Podľa informácií britského denníka Guardian je však za najnovšími číslami o obetiach z radov novinárov aj iná, oveľa znepokojujúca skutočnosť. Hovorí Anthony Lowstedt:
"Podľa údajov Guardianu vypísal Taliban odmenu 50 tisíc dolárov každému, kto zabije aspoň jedného západného novinára. To sú ukrutné podmienky pre výkon novinárskeho povolania."
Niet sa preto čo čudovať, že mnohé denníky, televízne, či rozhlasové stanice odvolali už svojich ľudí z Afganistanu – jednoducho pre nemožnosť zaručiť im aspoň akú takú bezpečnosť. Napriek tomu mnohí zostávajú a aj im patrí naša vďaka za informácie, ktoré sa vám snažíme každý deň sprostredkovať na vlnách našej rozhlasovej stanice. Medzi tými, čo sa dnes pohybujú v nebezpečnom teréne afganského územia, sú totiž aj dopisovatelia Rádia Slobodná Európa - Rádia Sloboda. Najnovšie rozhodnutie účastníkov bonnskej konferencie o Afganistane povoliť vstup mierových síl OSN na územie krajiny by mohlo výrazne prispieť aj k zaručeniu väčšej bezpečnosti novinárov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|