Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       3. december 2001 Po páde Talibanu bude pokračovať boj proti Al-Kajde a otázkou sa stane Irak Daniel Raus Spojenci čakajú, kedy bude zlomený odpor talibanských jednotiek v Kandaháre. Súčasne intenzívne útočia aj na predpokladaný úkryt Usamu bin Ládina. Viacerí pozorovatelia sa však už teraz pýtajú, čo bude nasledovať po páde Talibanu. Vojenský pád Talibanu je totiž otázkou krátkeho času. Jeho posledná bašta, Kandahár, je obkľúčená a protitalibanská opozícia sa vzdala pokusov o rokovania s talibanskými jednotkami. V podstate sa čaká na výsledok intenzívneho bombardovania zo strany spojencov. To, podľa Washingtonu, dosiahlo kulminačný bod. Onedlho bude zlomený odpor tvrdého krídla okolo fanatického Muhamada Umara, ktorý ešte nedávno veril v zničenie Spojených štátov. Kandahár je špecifický v porovnaní s predchádzajúcimi afganskými mestami. Na rozdiel od Kábulu alebo Džalalabádu sa odtiaľ nemôžu talibanské jednotky jednoducho stiahnuť. Je to ich posledná stanica, a oni to dobre vedia. Dá sa tiež predpokladať, že v Kandaháre celkom prevládlo sfanatizované tvrdé jadro, ku ktorému patria zahraniční bojovníci, čosi ako cudzinecká légia Talibanu. Akýkoľvek pokus o dezerciu by nepochybne trestali – a možno aj trestajú - smrťou. Kandahár je teda posledným príbehom prvej kapitoly vojny proti terorizmu. Bývalý námestník talibanského ministra vnútra muláh Chaksár, ktorý po dobytí Kábulu prešiel na stranu opozície, k tomu hovorí: AUDIO: „Umar je rozhodnutý bojovať proti Američanom až do konca. Vie, že smrti neunikne ani keby sa vzdal. Radšej zomrie v boji ako v Amerike alebo vo väzení. A niektorí ľudia mu sľúbili vernosť, ak bude bojovať proti Spojeným štátom“. Pozrime sa ale, čo bude po Kandaháre. Symbol novej kapitoly sa volá Tora Bora. Ide o pevnosti v horách južne od Džalalabádu. Podľa amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda sa tam s vysokou pravdepodobnosťou skrýva Usama bin Ládin. Aj keby bol ale niekde inde, kruh okolo neho sa bude sťahovať. V posledných vyjadreniach Washingtonu sa prakticky nevyskytujú pochybnosti o prítomnosti bin Ládina v Afganistane. Pochybnosti sa nevyskytujú ani o tom, že tento muž neujde trestu. Druhou kapitolou vojny proti terorizmu bude zničenie organizácie Al-Kajda a sietí, ktoré sú na jej pavučinu napojené. Americký minister obrany Donald Rumsfeld sa vyjadril jednoznačne: AUDIO: „Netreba pochybovať, že chceme dopadnúť každého z vodcov Talibanu. Postavíme sa proti prepúšťaniu členov Al-Kajdy v iných krajinách, kde by mohli pripravovať teroristické činy, a urobíme všetky rozumné kroky na to, aby sme sa k týmto ľuďom dostali“. Viacerí pozorovatelia sa však už teraz pýtajú, ako bude vyzerať tretia kapitola. Zhodujú sa v jednom: jej antihrdinom bude iracký prezident Saddám Husajn. Bagdadský režim totiž takisto podporuje teroristov. Administratíva prezidenta Busha je v celej záležitosti zatiaľ rozdelená a váha, či je lepšie tvrdo zasiahnuť alebo ešte skúšať diplomaciu. Kto však veci dramatizuje, je paradoxne Saddám Husajn sám, ktorý, v tejto situácii (!), opäť striktne odmietol príchod inšpektorov OSN. Pripomeňme, že inšpektori majú preveriť, či Bagdad nevyvíja alebo nevyrába zbrane hromadného ničenia. Iba na základe ich dobrozdania sa môžu zrušiť medzinárodné sankcie voči Iraku. Poradca amerického ministra obrany Richard Perle tvrdí, že takzvaný „afganský model“ kombinácie spojeneckej vzdušnej sily a pozemných jednotiek opozície by sa mal v prípade Iraku zopakovať. Dá sa totiž očakávať, že krátko po zásahoch by sa časť velenia armády postavila proti diktátorovi a obyvatelia krajiny by, po jeho páde, takisto tancovali v uliciach. Ako Richard Perle dodáva, zásah by slúžil ako výkričník pre iné problematické režimy v oblasti: AUDIO: „Sýria, Libanon, Jemen alebo Somálsko by si pod ťarchou vysokej ceny rozmysleli, či chcú byť v aktivitách teroristov“. Dodajme, že politika vyjednávania s teroristami, ktorú praktizovala Clintonova administratíva, sa považuje za – jemne povedané - prekonanú. Aj bývalí zástancovia tohto prístupu dnes hovoria: teroristov nemožno polepšiť a ich hrozby treba brať vážne. Otázka znie inakšie: bude pre problematické režimy pád afganského Talibanu dostatočným varovaním? Irak sa stane v tomto smere zrejme prvou skúškou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...