Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       3. december 2001 Bonnské rokovania o Afganistane: vnútorné spory Severnej aliancie Jaroslav Rozsíval Rokovania o vytvorení dočasnej afganskej vlády, ktoré od minulého týždňa prebiehajú na bonnskom Petersbergu, odhalili očakávané rozpory vo vnútri Severnej aliancie. Napriek raketovému nástupu rokovania - keď sa hneď v prvý deň podarilo zúčastneným delegátom dohodnúť na princípe tvorby prechodnej administratívy - sa v priebehu konferencie objavili viaceré nezhody, týkajúce sa nielen osoby budúceho predsedu dočasnej vlády, ale aj počtu ministrov, či spôsobu reprezentácie jednotlivých frakcií v prechodnej administratíve. Na rokovaní sa totiž zúčastňujú iba štyri hlavné skupiny afganskej protitalibanskej opozície – Severná aliancia, v Ríme pôsobiaca skupina okolo ex-kráľa Zahira Šaha, ako aj dve menšie exilové afganské skupiny. Na rokovaniach však nemajú svoje zastúpenie Paštúni: Z ich radov sa totiž nedokázala vytvoriť žiadna výraznejšia opozičná skupina – asi aj pre veľkú zviazanosť tohto etnika s islamským hnutím Taliban. Delegáti sa napokon po istých prieťahoch a neúspešných intervenciách zo strany bývalého afganského prezidenta Burhanudína Rabáního, ktorý je formálnym šéfom Severnej aliancie, dohodli na približnom počte 25-29 ministrov ako aj na vytvorení dočasného parlamentu, v ktorom by zasadalo okolo 200 zákonodarcov, disponujúcich ale iba obmedzenými právomocami. Práve pri týchto rokovaniach však vyšli najavo výrazné vnútorné rozpory vo vedení Severnej aliancie, z ktorých, zdá sa, vyšli víťazne predstavitelia mladšej a priebojnejšej frakcie, na čele so šéfom jej diplomacie Abdulahom Abdulahom, vedúcim delegácie Junisom Qanunim a paštúnskym politikom Hamidom Karzaiom. Spor vypukol po tajnom stretnutí Rabáního so šéfom pakistanskej tajnej služby, ku ktorému došlo minulý týždeň v Spojených arabských emirátoch, a ktoré pobúrilo zvyšok vedenia aliancie. To sa napokon od Rabáního dištancovalo a zdá sa, že Rabání sa tak zo dňa na deň ocitol už iba na listine nositeľov vyznamenania „Za zásluhy o zvrhnutie Talibanu“. Pôvodný návrh vymenovať do funkcie premiéra dočasnej vlády bývalého, dnes už 87 ročného kráľa Zahira Šaha, neprešiel a post dočasného predsedu by mal podľa niektorých delegátov zastávať predstaviteľ najpočetnejšej etnickej skupiny Paštúnov, napríklad Hamid Karsai. Podľa iných by ním zase mal byť uzbecký poradca bývalého afganského kráľa Abdul Sattar Sirát. Ten sa dnes takto vyjadril k perspektíve ďalšieho vývoja Afganistanu: AUDIO: “S pomocou božou a vierou i jednotou ľudí sa tragédia afganského ľudu skončí a Afganistan si nájde svoju národnú a medzinárodnú identitu i česť popri iných rozvinutých krajinách sveta.“ O konkrétnom mene budúceho dočasného premiéra sa však ešte vedú ostré výmeny názorov. Je viac ako možné, že Šah, ktorý je aj podľa viacerých historikov najideálnejšou postavou, symbolizujúcou jednotnosť Afganistanu, bude napokon stáť na čele tradičného celonárodného zhromaždenia Loja Džirga, ktoré by na jar budúceho roka malo odhlasovať vytvorenie prechodnej vlády a to na obdobie dvoch rokov. Táto vláda by mala potom pripraviť prvé slobodné voľby v krajine. Ďalším sporným bodom bonnskej konferencie je rozmiestnenie medzinárodných mierových síl na území Afganistanu. Plán splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Afganistan Lakhdara Brahimiho ráta s rozmiestnením síl s mandátom OSN. Ten však zatiaľ odmieta Severná aliancia. Zdá sa ale, že sa napokon predsa len podarí dosiahnuť súhlas všetkých zúčastnených strán s riešením bezpečnostnej situácie v krajine, ktorá je aj po najnovších skúsenostiach z Balkánu základným pragmatickým predpokladom rýchlej realizácie demokratizačného procesu v krajine.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...