Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       3. december 2001 Izrael odpovedal na samovražedné útoky Palestínčanov vyhlásením vojny terorizmu Gabriel Sedlák „Tento boj bude dlhý, nečakajte ľahké víťazstvá. Boli sme vtiahnutý do vojny s terorizmom,“ tieto formulácie, pripomínajúce slová amerického prezidenta po 11. septembri, zazneli tentoraz na opačnej pologuli. Ich autorom bol izraelský premiér Ariel Šaron a jeho spoluobčania ich mali možnosť počuť v priamom televíznom prenose v pondelok večer. V prvý deň po krvavom víkende, ktorý „zásluhou“ troch palestínskych samovražedných útokov vzal životy 26 ľuďom. Po septembrových teroristických útokoch na americké mestá bolo z Izraela často počuť slová ako „teraz vedia, čo denne zažívame my sami“. Udalosti v Afganistane vzápätí na istý čas odpútali pozornosť sveta od Blízkeho východu. No keďže celosvetovému ťaženiu proti medzinárodnému terorizmu unikli organizácie typu Hamas či Islamský džihád, smutne známe práve vďaka takým brutálnym činom, aké sa minulý víkend odohrali v uliciach izraelských miest, blízkovýchodná „vojna s terorizmom“ stále čakala na svoj začiatok. Na chvíľu, kedy pretečie pohár trpezlivosti Izraelčanov. Ešte skôr ako sa svet dozvedel, aká bude reakcia Izraela, reagoval na víkendové udalosti minister a šéf úradu izraelskej vlády Dan Meridor. AUDIO: „Izrael musí prijať vlastné opatrenia. Nebude to jednoduché, naopak. A určitý čas to potrvá. Ale nemôžeme rátať s Arafatom. Neurobil ani len minimum toho, čo sa od šéfa samosprávy žiada.“ Tieto slová predznamenali smer prvého útoku. Zhruba o pol štvrtej popoludní stredoeurópskeho času vystrelili izraelské vrtuľníky najmenej deväť rakiet na ciele v Gaze, neďaleko sídla šéfa palestínskej samosprávy Jásira Arafata. Popri šľahajúcich plameňoch a čiernych kúdoľov dymu, vystupujúcich zo zasiahnutých objektov, uvádzali agentúrne správy, že z miesta unikajú Arafatovi telesní strážcovia. Samotný Arafat bol v čase útoku v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu. Neskôr došlo aj na ostreľovanie cieľov na Západnom brehu Jordánu v Betleheme a v Dženíne. Tam však už boli nasadené stíhačky F-16. Medzi zasiahnutými terčami v meste Gaza bola popri objektoch palestínskych bezpečnostných orgánov aj pristávacia plocha, ktorú využívali dva Arafatove vrtuľníky. Obidva stroje boli na mieste zničené. Hovorca izraelskej armády Ron Kitrey zdôraznil, že išlo o dôležité symboly voľnosti pohybu a slobody. A že sa týmto výsadám nebude môcť Arafat tešiť donekonečna bez toho, aby urobil v rámci svojich kompetencií všetko pre bezpečnosť izraelských občanov, bolo ešte jasnejšie po večernom vystúpení premiéra Ariela Šarona. Ten šéfa palestínskej samosprávy označil za najväčšiu prekážku pre mier v oblasti a za človeka priamo zodpovedného za všetky útoky proti Izraelčanom. Po víkendových palestínskych samovražedných útokoch začali strácať trpezlivosť s Arafatovým vedením palestínskej samosprávy aj viacerí z umiernených izraelských politikov. Aj im začalo byť jasné, že nie je možné vyjednávať o mieri s človekom, ktorý je ochotný zakročiť proti teroristom vo vlastných radoch iba do tej miery, aby mu to politicky príliš neuškodilo. Zostáva otázkou, ako si izraelská vláda odpovie na otázku „Kto po Arafatovi?“, ak sa ho pokúsi hodiť cez palubu. Izraelu sťažuje situáciu skutočnosť, že je konfrontovaný nielen s Arafatovým vedením, ale aj s islamskými extrémistami, na ktorých je Arafat sám krátky. A v súboji s nimi o podporu palestínskej verejnosti ťahá Arafat zjavne za kratší koniec. Palestínčania majú na výber: podporovať buď Arafata, ktorého slová adresované svetu sú podľa jeho odporcov oveľa ľúbivejšie ako tie, ktorými sa obracia na svojich spoluobčanov, alebo ľudí typu Mahera Hamašiho, 21-ročného samovražedného útočníka z Nábulusu, ktorý vyhodil v nedeľu v Haife do vzduchu autobus, pričom 15 ľudí zahynulo. Toto sú jeho slová z videonahrávky, pripravenej ešte pred jeho útokom na autobus, plný nevinných ľudí. AUDIO: “Sionistom hovorím: nebudete sa cítiť bezpečne a isto, pokým za mnou budú stáť desaťtisáce mučeníkov, čakajúcich až na nich príde rad. A vy, Šaron, by ste mali vedieť, že krv našich vodcov a bojovníkov je drahá.“ Akokoľvek sa administratíva amerického prezidenta Busha snažila v minulých mesiacoch apelovať na zdržanlivosť oboch strán blízkovýchodného konfliktu a vyslala tam dvoch zvláštnych splnomocnencov, posledné udalosti viedli aj Washington k jednoznačnému odsúdeniu palestínskeho terorizmu. Biely dom dnes v reakcii na popoludňajšie útoky v pásme Gaza vyhlásil, že Izrael má právo na sebaobranu. Už včera reagoval na posledné udalosti v Izraeli minister zahraničných vecí Colin Powell takto. AUDIO: „Žiaden stupeň zloby či zármutku, vyplývajúceho zo situácie, v akej sa nachádzajú Palestínčania, nemôže ospravedlniť takýto druh reakcie, teroru, ktorý neprispieva k mieru v oblasti, či zmierniť obavy, prítomné v palestínskej spoločnosti.“ Hoci je už takmer tri mesiace stredobodom pozornosti celého sveta Afganistan, posledné udalosti v Izraeli pripomenuli, že na svete existuje ešte aj tvrdší oriešok ako je hľadanie dohody medzi množstvom etník, náboženských a politických skupín v Afganistane.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...