Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. december 2001 Nad budúcnosťou Palestínskej samosprávy visí otáznik Daniel Raus V centre pozornosti zostávajú udalosti na Blízkom východe. Najnovšiu vlnu násilia vyvolala séria víkendových samovražedných teroristických útokov, ktoré si vyžiadali desiatky obetí. Izraelská vláda zaujala tvrdý postoj, ktorého výsledkom môže byť pád Palestínskej samosprávy. Jej zásahy voči teroristom sú totiž dlhodobo neúčinné a Šaronov kabinet tvrdí, že v skutočnosti teroristov chráni. Šéf Palestínčanov Jásir Arafat naopak obviňuje Izrael, že vraj nechce, aby jeho kroky boli účinné. Washington dnes oznámil, že zmrazí účty v Texase registrovanej organizácie Holy Land Foundation, ktorá posielala peniaze palestínskemu hnutiu Hamas. Posledný vývoj udalostí na Blízkom východe vyvoláva tri základné otázky: Po prvé, či zostane izraelská vláda v súčasnej podobe. Po druhé, či sa udrží Palestínska samospráva. A po tretie, aký dopad budú mať tamojšie udalosti na globálny boj proti terorizmu. Všetky tri otázky sú veľmi vážne a odpoveď na ne môže mať ďalekosiahle dôsledky. Pozrime sa na vládu premiéra Ariela Šarona. Tá prežíva najvážnejší otras od svojho vzniku v marci. Na stole nie je nič menšie, ako otázka odchodu Strany práce a jej šéfa, ministra zahraničných vecí Šimona Peresa do opozície. Ariel Šaron by sa zrejme aj v takom prípade udržal v kresle premiéra, jeho kabinet by ale definitívne prestal byť vládou národnej jednoty. Stratil by teda základnú charakteristiku, ktorú Šaron potrebuje na zachovanie tvrdého kurzu voči Palestínčanom. Šaron a Peres sa rozchádzajú v zásadnom hodnotení situácie. Jeden tvrdí, že Palestínsku samosprávu Jásira Arafata treba rozprášiť a spoliehať sa iba na vlastnú silu. Druhý poukazuje na to, že po Arafatovi môže prísť iba horšia alternatíva, a že prímerie nemožno dosiahnuť bez súhlasu Palestínčanov. Nočné zasadnutie vlády viedlo k takej roztržke, že z neho ministri Strany práce pred kľúčovým hlasovaním odišli. Hlasovanie sa týkalo vyhlásenia, že Palestínska samospráva podporuje teroristov. Dnes v Rumunsku vyjadril Šimon Peres svoj pohľad na situáciu nasledovne: AUDIO: „Rozdiel medzi demokraciou a nedostatkom demokracie je v tom, že v demokracii máte veľa názorov, ale jednu zbraň. Bez demokracie máte jeden hlas a množstvo zbraní, strieľajúcich rôznym smerom a ohrozujúcich životy nevinných ľudí“. Inými slovami, Šimon Peres konštatoval, že Palestínčania netvoria demokratickú spoločnosť, reprezentovanú samosprávou. Napriek tomu chce, aby Izrael s Jásirom Arafatom ďalej rokoval. Ariel Šaron je naopak pripravený s Arafatom skoncovať. Jeho poradca Dore Gold dnes komentoval postoj vlády takto: AUDIO: „Izraelská vláda sa principiálne zhodla v tom, že Palestínska samospráva podporuje terorizmus. Jásir Arafat nemôže sedieť na dvoch stoličkách – byť štátnikom a súčasne podporovať Ľudový front za oslobodenie Palestíny, Hamas či islamský džihád. Nemôže používať vlastné bezpečnostné organizácie na útoky proti izraelským civilistom“. Dodajme, že po odchode ministrov Strany práce premiér Šaron napokon radšej predsa len nespálil všetky mosty: útoky izraelskej armády smerovali na Palestínsku samosprávu, ale nie priamo na Jásira Arafata. Ten stratil svoje povestné helikoptéry a terčom sa stala jeho problematická „Jednotka 17“, platená z peňazí samosprávy a oficiálne vedená ako súčasť Arafatovej ochranky. Izraelská armáda útočila na Jednotku 17 už koncom marca, s tým, že jej príslušníci majú zodpovednosť za životy najmenej 18-tich civilistov. Jásir Arafat teda naďalej zostáva na scéne, ale uvedomuje si vážnosť situácie. Jeho diplomatická pravá ruka Saeb Erekat preto žiada rovno amerického prezidenta, aby zachránil situáciu: AUDIO: „Šaron chce zničiť mierový proces, zlikvidovať tábor umiernených Palestínčanov, uvrhnúť celú oblasť do krviprelievania, extrémizmu a vzájomného násilia. Vyzývam amerického prezidenta a európske krajiny, aby ho okamžite zastavili, kým bude neskoro, a vytvorili politický priestor na posúdenie možnosti oživenia mierového procesu a návratu za rokovací stôl“. Palestínčania sa domnievajú, že Ariel Šaron dostal od amerického prezidenta Busha súhlas na tvrdé zásahy voči samospráve, pretože v čase víkendových teroristických útokov bol vo Washingtone, odkiaľ sa narýchlo vracal domov. Americkí predstavitelia však takúto špekuláciu striktne odmietajú s poukazom na to, že Izrael sa rozhoduje nezávisle. Mimochodom, pre Washington je blízkovýchodná trma vrma zlou správou, môže totiž ohroziť účasť islamských krajín v koalícii proti terorizmu. Pád Arafata je krátkodobo horší, ako zachovanie jeho krívajúcej samosprávy. A tá je samozrejme horšia, ako fungujúca reprezentácia. O tej môže ale Izrael v súčasnosti tak iba snívať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...