[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 19. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



6. december 2001

Prežije Palestínska samospráva Jásira Arafata?

Daniel Raus

Najvyšší palestínsky predstaviteľ Jásir Arafat obvinil izraelského premiéra Šarona, že sa ho snaží zosadiť, a že chce zlikvidovať aj terajšiu Palestínsku samosprávu. Šaronov hovorca však vyhlásil, že jediným zámerom vlády je zastaviť terorizmus. Slovná výmena nasleduje po sérii samovražedných teroristických útokov a napokon tvrdých zásahov izraelskej armády voči samospráve. Jásir Arafat je však aj pod silným medzinárodným tlakom kvôli mäkkému postupu voči radikálom. Ozvali sa dokonca hlasy, že Arafatova éra sa definitívne skončila.

Zdá sa, že základná otázka v zložitom vývoji na Blízkom východe je jednoduchá: dokáže sa stať Palestínska samopráva skutočným partnerom izraelskej vlády a medzinárodných sprostredkovateľov? Doteraz je totiž k tomuto cieľu na pol ceste a balansuje medzi imidžom bežnej politickej reprezentácie a praktikami, ktoré s ním nemajú nič spoločné. Jedným z najvážnejších problémov je faktické tolerovanie terorizmu, a to aj napriek jeho odsudzovaniu na verejnosti. Terorista – samovrah je ponímaný ako hrdina a samopráva Jásira Arafata s tým nič nerobí.

Pre úplnosť sa patrí dodať, že Palestínska samospráva je medzi dvoma kameňmi: na jednej strane sú seriózni sprostredkovatelia, na druhej strane domáci radikáli. Snaží sa teda mať dve tváre. Skôr alebo neskôr sa však musí definitívne rozhodnúť, najmä ak má do budúcnosti predstavu budovania stabilného palestínskeho štátu, ktorý by sa aspoň vzdialene podobal napríklad na susedné Jordánsko. Otázka je, či na rozhodovanie samosprávy pod vedením Jásira Arafata už nie je neskoro. Bol to totiž on, kto urobil fatálnu chybu v americkom Camp Davide, kde odmietol najväčšiu mysliteľnú ponuku zo strany vtedajšieho izraelského premiéra Baraka a vtedajšieho amerického prezidenta Clintona.

Radikálne hnutia tvrdia, že samovražedný terorizmus je jedinou účinnou zbraňou proti Izraelu. Ak majú pravdu, treba k tomu dodať, že je to zbraň, ktorá situáciu zhoršuje a zmenšuje šance samotných Palestínčanom na lepšiu budúcnosť. Je to zbraň kontraproduktívna, ktorá vždy namieri mienku rozhodujúcich krajín proti palestínskym záujmom.

Po diplomatickej katastrofe v Camp Davide nasledovali tri vážne veci. Vypukla palestínska intifáda proti Izraelu, trvajúca dodnes. Vo Washingtone vystriedal prezidenta Clintona George Bush, ktorý má podstatne menší zmysel pre tolerovanie dvojtvárnosti Arafatovej politiky. A 11.septembra došlo k teroristickému útoku na New York a Washington, ktorý vyvolal vojnu proti terorizmu.

Prezident George Bush sa za celý čas svojej vlády s Arafatom osobne nestretol a neustále mu odkazoval, že musí urobiť viac pre bezpečnosť Blízkeho východu. Teraz mu ale, napriek všetkému, dáva šancu. V reakcii na posledné udalosti povedal napríklad toto:

AUDIO: „Arafat musí preukázať svoje vodcovstvo a postaviť pred spravodlivosť tých, ktorí používajú vraždenie ako zbraň proti mieru a na marenie nevinných životov. Musí ukázať, že je vodcom. Teraz je jeho čas“.

Už predtým George Bush podčiarkol, že zabíjanie nevinných žien a detí nemôže nič ospravedlniť, ani opodstatnené ašpirácie Palestínčanov. Súčasne konštatoval, že nestačí dať teroristov za mreže, keď sú z druhej strany otvorené dvere. Samospráva totiž podozrivé osoby síce občas zatkla, ale o chvíľu boli opäť na slobode.

Na druhej strane prezident Bush začal otvorene používať názov budúceho štátu: Palestína. Spočiatku to vyvolalo doslova šok, pretože žiaden diplomat sa také čosi neodvážil urobiť. Washington tým ale naznačil, že s vytvorením palestínskeho štátu to myslí vážne, a že jeho politika bude k tomuto cieľu smerovať. Pre Palestínčanov je to dobrá správa, otázka ale je, kto bude v tomto štáte raz vládnuť. Bude to Jásir Arafat a jeho hnutie Fatah? Bude to jeho rival, Ahmad Jasín a jeho hnutie Hamas, hlásiace sa k teroristickým útokom? Bude to nejaká iná, pokiaľ možno umiernená sila?

Presne na tieto otázky sa v súčasnosti hľadá odpoveď a Jásir Arafat to dobre vie. Fakt, že nariadil domáce väzenie pre Ahmada Jasína, hovorí za všetko. Či sa mu ale podarí preplávať v nebezpečných vlnách, ktoré sám rozvíril, ukáže čas. Arafat už dlho ťaží z presvedčenia západných a izraelských politikov, že zaňho neexistuje umiernená náhrada. Inými slovami, že každý, kto by ho vystriedal, bude horší ako on, a že nikto iný nedokáže držať na uzde domácich radikálov. Mnoho zaužívaných predpokladov sa však v posledných mesiacoch mení, a ani tento nemusí platiť večne.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print