Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       6. december 2001 Otázniky ďalšieho vývoja v Afganistane Jaroslav Rozsíval V stredu sa v nemeckom Bonne skončila konferencia o budúcnosti Afganistanu a súčasne sa v Berlíne začala medzinárodná konferencia o finančnej pomoci tejto krajine. Nad perspektívou politického vývoja v strednej Ázii však naďalej visia otázniky. Už v utorok sme s končiacimi sa bonnskými rokovaniami o Afganistane upozorňovali na príchod reality do transformujúcej sa vnútropolitickej situácie tejto vojnou poznačenej krajiny: Realita je totiž tým najistejším meradlom kvality vzťahov jednotlivých frakcií pôvodne jednotnej protitalibanskej opozície: Je viac ako možné, že dezilúzia na seba nenechá dlho čakať. Spory vo vnútri Severnej aliancie, ale aj rozpory medzi alianciou a inými afganskými skupinami poznačili totiž nielen bonnskú konferenciu, ale zároveň naznačujú aj neľahký vývoj po odchode Talibanu. Výsledok konferencie sa totiž – ako inak – nepáči hneď viacerým vedúcim predstaviteľom afganských politicko-vojenských zoskupení, ktoré sa cítia byť oklamané, či doslova odsunuté na bok politického diania v krajine. Začnime však po poriadku: Na základe dohody delegátov štyroch afganských skupín, ktoré sa minulý týždeň zišli v nemeckom Bonne, bude dočasnú afganskú vládu tvoriť 29 ministrov – o jednotlivých menách a aj počte členov administratívy sa pritom viedli vyčerpávajúce diskusie. Faktom je, že dôležité silové rezorty pravdepodobne pripadnú predstaviteľom Severnej aliancie, konkrétne jej mladšiemu krídlu, čo dnes vyvolalo odmietavú reakciu významného predstaviteľa severozápadnej uzbeckej protitalibanskej skupiny, generála Abdula Rašída Dostuma. Ten vyhlásil, že jeho frakcia Džunbiš-i-Milli nie je adekvátne zastúpená v dočasnej administratíve, a preto ju on, ani jeho spolubojovníci nebudú rešpektovať. S podobnou, ale miernejšou výhradou, sa dnes ozval aj jeden z vodcov Paštúnov, Sajád Ahmad Gailání, ktorý označil bonnskú dohodu za nespravodlivú. Gailání, ktorý je prívržencom bývalého kráľa Zahira Šaha, však dodal, že výsledky rokovania celonárodného zhromaždenia Loja Džirga veci napravia. Predseda Bezpečnostnej rady OSN Moctar Ouane bonnskú dohodu privítal s týmito slovami: AUDIO: „Bezpečnostná rada vyjadruje svoju pripravenosť podporiť implementáciu dohody a jej dodatkov.“ Rada však váha s prijatím rezolúcie ohľadom rozmiestnenia mierových síl OSN v Afganistane kvôli nejasnostiam okolo ich zloženia. Faktom je, že na čele budúcej administratívy by mal stáť prívrženec Spojených štátov, ale zároveň umiernený predstaviteľ afganskej väčšiny Paštúnov, Hamid Karzai. Iba nasledujúce týždne a mesiace ukážu, do akej miery je tento všeobecne uznávaný 43 ročný muž kráľovského pôvodu naozaj schopným diplomatom. Bude totiž záležať najmä na jeho schopnosti argumentovať, organizovať, načúvať, spájať i presviedčať, či sa mu podarí nájsť kompromisné riešenia pri konfrontácii dvoch základných názorových prúdov afganskej spoločnosti: islamsko- fundamentalistického a pro-západne demokratického. Zatiaľ však v krajine prebiehajú tvrdé boje o likvidáciu posledných ohnísk moci Talibanu. Tie sa sústreďujú na oblasť Kandaháru, okolie Džalalabádu s neďalekým komplexom podzemných tunelov Tora Bora a mestá Balk a Kunduz. Pri náletoch na ciele v okolí Kandaháru sa však zároveň ukázalo, o aké zložité operácie tu ide. Kvôli nesprávne zameranému cieľu boli včera zabití a ťažko zranení viacerí velitelia paštúnskych bojovníkov, ale aj americkí vojaci. Tí sa pritom v afganskom teréne pohybujú podľa úplne nových pravidiel hry pozičnej vojny, ktorá naznačuje príchod novej éry vojenskej stratégie: Američania nepoužívajú v teréne žiadne ťažké vozidlá, pohybujú sa dokonca na koňoch, v sedlách však majú umiestnené špeciálne zameriavacie prístroje, ktorými navádzajú strategické bombardéry na nepriateľské ciele. Bombardéry pritom využívajú nové sofistikované bomby, tzv. Joint Direct Action Munition, operujúce so satelitným navádzacím systémom GPS. Ani tie však nie sú bezchybné a pri nesprávnom zameraní, či vyhodnotení údajov môžu napokon minúť svoj cieľ. Podľa najnovších informácií sa Taliban hodlá vzdať obliehaného Kandaháru. Potvrdil to predstaviteľ hnutia v Pakistane Abdul Salam Zaíf: AUDIO: „Dohodli sme sa na pokojnom odovzdaní Kandaháru a iných miest vodcom kmeňov, nie Hamidovi Karzaiovi. Obe strany, Karzai a úrady Talibanu sa tak dohodli pre dobro ľudí.“ Hamid Karzai za to Umarovi údajne prisľúbil nielen prepustenie talibanských bojovníkov, ale aj dôstojný život v Kandaháre, čo však predstavuje ďalší otáznik v súvislosti s požiadavkou Washingtonu na zatknutie tohto fundamentalistického vodcu. Rýchle nastolenie bezpečnosti a mieru v krajine bude však hlavným predpokladom riešenia názorových sporov medzi jednotlivými politickými, kmeňovými, či etnickými skupinami Afganistanu, ktoré po viac ako dvadsať rokov nepoznali iný spôsob komunikácie ako prostredníctvom rakiet a samopalov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...