Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       11. december 2001 Médiá v Afganistane – čisto štátna záležitosť Miroslav Neoveský Po vyhnaní Talibanu z Kábulu začali štátna televízia a rozhlas opäť vysielať hudbu a ich programami ich opäť sprevádzajú hlásateľky. Avšak súkromné médiá, ktoré predstavujú jeden zo základných kameňov občianskej spoločnosti, sa doteraz neobjavili a vyzerá to tak, že to tak skoro ani nebude. Príspevok spravodajcu našej rozhlasovej stanice v Kábule Charlesa Recknagela pripravil do vysielania Miroslav Neoveský. V budovách afganského štátneho rozhlasu a televízie panuje takmer euforická nálada. Uplynul iba týždeň, čo Taliban opustil hlavné mesto a chodby budov sa opäť začali hemžiť bývalými reportérmi, technikmi, hlásateľmi a ostatnými pracovníkmi. Štátna televízia nevysielala po celých päť rokov vlády talibanského režimu, pretože podľa fundamentalistických milícií zobrazenie ľudských tvárí bolo v rozpore s ich interpretáciou islamu. Štátny rozhlas síce naďalej vysielal, avšak nesmeli sa z neho ozývať hudba a ženské hlasy. Miesto toho sa vysielala suchopárna zmes vládnej propagandy a fundamentalistických príkazov a zákazov. Jednou zo žien, ktoré priam poletujú okolo televíznych štúdií, je Saoraja Rahim Aria . Podobne, ako väčšina jej kolegýň odložila burku a hlavu jej pokrýva iba šál, čo je v súlade s hlavným prúdom učenia islamu. Žiari z nej nadšenie, lebo bola prijatá iba pred pár dňami a pravidelne sa objavuje na obrazovke vo vysielaní večerných správ. AUDIO Tri dni po tom, čo Taliban opustil Kábul, pozvali mňa a ďalšie ženy na hlasovú skúšku. Povedali sme im o našich predchádzajúcich skúsenostiach. Ja som študovala žurnalistiku na univerzite v Mazar-i-Šarífe.“ Aria je z Kábulu, ktorý však opustila za vlády talibanského režimu a študovať mohla iba na opozíciou kontrolovanom severe. Ona a 50 ďalších žien, ktoré opäť pracujú v televízii, predstavujú iba hŕstku z celkového počtu 1.000 žien, ktoré tu pracovali pred príchodom Talibanu k moci v roku 1996. Istý čas tvorili ženy až 40 percent osadenstva. Podľa nového manažmentu, chcú sa teraz čo najskôr vrátiť k pôvodnému stavu. Nový riaditeľ televízie k tomu povedal: AUDIO „Najdôležitejšou zmenou je, že tu teraz popri sebe opäť pracujú tak muži ako aj ženy. Môžu znova pracovať bez strachu a nikto sa nepýta, či je dĺžka brady muža dostatočná a nikoho nezaujíma akého ste etnického pôvodu, alebo v čo veríte.“ V súčasnosti vysiela televízia iba od 6-tej do 9-tej večer. Vysielanie je obmedzené aj tým, že pracuje iba jeden slabý vysielač bez náhradného zdroja a územie, ktoré pokrýva signálom nepresahuje za predmestia Kábulu. Skutočnosť, že existujú iba štátne médiá, nutne nastoľuje otázky, ako budú môcť plniť svoju úlohu pri rozvíjaní občianskej spoločnosti, ktorú si medzinárodné spoločenstvo v Afganistane tak želá. Skúsený afganský novinár, ako napríklad šéf spravodajskej agentúry BIA Sultan Ahmad Bain, považuje za málo pravdepodobný vznik súkromných médií najmä pre ekonomické dôvody. Navyše krajina nikdy nepoznala inú tlač, ako tú, ktorú financovala vláda alebo politická strana, keďže hospodárstvo je príliš chudobné na to, aby nezávislé médiá mohli žiť z predplatného a reklamy. Afganistan je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Podľa údajov OSN zo súčasného celkového počtu obyvateľov približne 20 miliónov je sedem miliónov, teda viac ako tretina ohrozená hladom. Krajina je znivočená vyše dvoma desaťročiami vojny a trojročným katastrofálnym suchom. Podľa expertov OSN si obnova Afganistanu vyžiada aspoň 10 miliárd dolárov a nákladmi na obnovu sa bude zaoberať medzinárodná konferencia na ministerskej úrovni na budúci mesiac v Tokiu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...