Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       13. december 2001 George Bush oznámil, že USA odstúpia od zmluvy ABM Daniel Raus Zdá sa, že diskusie o zmluve o protiraketovej obrane (známej pod skratkou ABM) sú u konca. Americký prezident George Bush totiž dospel k záveru, že Washington od nej musí odstúpiť, aby sa mohol účinne brániť voči prípadným teroristickým útokom. Zmluva pripúšťa odstúpenie za mimoriadnych okolností, keď sú ohrozené záujmy niektorej strany. Po 11.septembri takáto situácia vznikla. Bushova administratíva sa napriek tomu pokúšala dosiahnuť dohodu s Moskvou. Najnovšie dospela k záveru, že sa jej to aj tak nepodarí. Odstúpenie Washingtonu od zmluvy ABM o protiraketovej obrane sa nepovažuje za prekvapenie. Postoje administratívy prezidenta Busha na jednej strane a odmietavé stanovisko ruského prezidenta na druhej strane už dlhšie jasne naznačovali, že takýto krok bude skôr alebo neskôr nevyhnutný. Jedinou nádejou by bol ústretovejší prístup Moskvy, ktorá však nič také ani vzdialene nenaznačila. Čo sa týka Washingtonu, po teroristických útokoch z 11.septembra sa protiraketová obrana považuje za politickú konštantu. Aj žiakovi prvej triedy základnej školy kdesi v Indiane je jasné, že Amerika sa musí zabezpečiť proti ďalším možným útokom. Teroristické organizácie v Afganistane budú zničené, ich príslušníci ale môžu plánovať ďalšie diabolské činy v iných krajinách. Je pritom zrejmé, že ak by získali raketu, schopnú zasiahnuť americkú pôdu, s jej použitím nebudú ani na sekundu váhať. Prezident George Bush mal už predtým protiraketovú obranu na poprednom mieste svojho programu. Po 11.septembri je to jeden z hlavných bodov. Pri poslednom stretnutí s ruským prezidentom Putinom bola preto jednou z hlavných tém potreba zmeny zmluvy ABM. George Bush vtedy uviedol: AUDIO: „Povedal som pánovi Putinovi, že zmluva ABM je prekonaná, zastaralá a zbytočná. Dúfam, že sa pripojí k budovaniu nového strategického vzťahu“. Vladimír Putin však postoje nezmenil, čo samozrejme nevylučuje budovanie nového strategického vzťahu po vypovedaní zmluvy. Možno práve naopak – vznikne situácia, v ktorej sa tento vzťah jednoducho bude musieť nanovo formulovať. Dodajme, že Spojené štáty sú v podstatne väčšom ohrození, ako ktorákoľvek iná demokratická krajina sveta. V očiach teroristov je Amerika nenávideným symbolom slobody. Bolo iba logické, že svoje útoky zamerali na newyorské Svetové obchodné centrum či washingtonský Pentagon. Štokholmu, Madridu či Moskve hrozí podstatne menšie nebezpečenstvo, aj keď ani to netreba podceňovať. Hlavným problémom zmluvy ABM je však zotrvačnosť myslenia z čias studenej vojny. A zo strany Moskvy samozrejme tiež pragmatické dôvody. Rusko totiž nemá peniaze na protiraketovú obranu a schovať sa pod americký dáždnik považuje za príliš pokorujúce. Preto odtiaľ zaznieva kritika, aj keď žiadna dráma sa neočakáva. Podobným prípadom bude Čína. Varovné hlasy zaznievajú ale tiež v samotných Spojených štátoch. Sú však umiernené a sťažujú sa skôr na nedostatočnú diskusiu. Vodca demokratickej väčšiny v Senáte Tom Daschle napríklad upozornil: AUDIO: „Myslím si, že je to niečo, čo sme mali pozornejšie zvážiť – legislatíva aj exekutíva – predtým, ako padne záväzok. Zdá sa ale, že základný krok bol urobený a teraz musíme riešiť veci, ktoré považujem za negatívne dopady“. Jednou z otázok, ktoré demokrati riešia, je či jednostranný krok spadá do právomoci prezidenta. Ústava totiž ukladá prezidentovi pred väčšinou rozhodnutí konzultácie s Kongresom. To sa ale netýka obrany. Tom Daschle preto predpokladá, že George Bush má na takýto krok právo: AUDIO: „Podľa môjho chápania je takéto rozhodnutie v právomoci prezidenta. Skúmame ale právne možnosti Kongresu, k čomu sa neskôr vyjadríme“. Svoje výhrady formuloval vodca demokratickej väčšiny v Senáte Tom Daschle nasledovne: AUDIO: „Obávam sa dôsledkov odstúpenia od zmluvy ABM čiastočne aj preto, že to oslabuje krehkú koalíciu s našimi spojencami. Myslím si, že to vyvoláva obavy, čo sa týka dôsledkov pre budúce záväzky v našej obrannej stratégii, a ako sa to prejaví v iných súvislostiach. Myslím si, že to skomplikuje naše dobré vzťahy s Ruskom a Čínou“. Dodajme, že zmluvu ABM podpísali v roku 1972 americký prezident Richard Nixon a komunistický predstaviteľ Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev. Bolo to v čase, keď sa nahromadili jadrové zbrane v arzenáloch oboch krajín a bolo ich dosť na zničenie civilizácie na celej planéte. Bol potrebný mechanizmus, ktorý by zabránil použitiu nukleárnej zbrane, pretože to by vyvolalo reťazovú reakciu s fatálnymi dôsledkami pre celé ľudstvo. Mechanizmom sa stal zákaz protiraketovej obrany, čoho súčasťou bol aj zákaz skúšok takýchto zariadení. Dnešná situácia je ale celkom iná. Už proti sebe nestoja dva bloky a komunistická ideológia je na smetisku dejín. Sovietske impérium sa zrútilo a nastúpil informačný vek a globalizácia. Hlavným nepriateľom demokracie sú dnes problematické režimy a teroristi, ktorí majú tiež svoju ideológiu. Zmluva ABM ich nezaujíma a je proti nim neúčinná. Z tohto dôvodu je zjavne anachronizmom, ktorý treba prekonať. A to aj napriek faktu, že v minulosti sa osvedčila. Ani tie najlepšie topánky predsa človek nenosí celý život iba preto, že sa mu v nich kedysi dobre chodilo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...