Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       13. december 2001 Izraelsko-palestínsky konflikt vstupuje do ďalšej krízy (rozhovor s Natašou Dudinskou) Milan Nič Izrael v reakcii na včerajšie palestínske teroristické útoky prerušil všetky kontakty s Arafatovou samosprávou a začal vojenskú operáciu na palestínskych územiach. Včera večer došlo k ďalšiemu, v poradí už tretiemu vážnemu útoku palestínskych ozbrojencov za posledných 10 dní, pri ktorom zahynul väčší počet Izraelčanov. Jeho páchatelia najskôr na západnom brehu Jordánu zastavili a prepadli autobus so židovskými osadníkmi, a následne zaútočili aj na sanitky a vojakov, ktorí dorazili na miesto incidentu. O niečo neskôr sa v pásme Gaza uskutočnili tri samovražedné útoky na izraelské vojenské stanovištia, pri ktorých okrem páchateľov naštastie nikto neprišiel o život. K týmto udalostiam došlo iba deň po tom, ako zvláštny americký vyslanec Anthony Zinni na bezpečnostných rozhovorov získal záväzok oboch strán o dvoch dňoch úplného prímeria. Šaronova vláda sa vzápätí rozhodla prerušiť všetky kontakty s Jásirom Arafatom a jeho Palestínskou samosprávou, označiac ich za bezvýznamné pre bezpečnosť izraelského štátu. Šaronov poradca Dare Gold k tomu povedal: AUDIO –„Izrael privítal misiu generála Zinniho a jeho úsielie nastoliť prímerie, ale v súčasnosti vidíme, že Arafat nedokáže zaistiť bezpečnosť pre Izrealčanov. Preto izraelská vláda musí urobiť to, čo by urobila každá zvolená vláda: musí chrániť ľudí, ktorú ju zvolili.“ Izraelská armáda dnes ráno vyslala do miest pod palestínskou samosprávou svoje tanky a začala novú operáciu s cieľom zneškodniť skupiny palestínskych militantov a skonfiškovať im zbrane. Zároveň zničila vysielač palestínskeho rozhlasu, policajnú stanicu v Ramalláhu, obsadila dom jedného z najpopulárnejších lídrov Arafatovho hnutia Fatah Marvána Barghutího a samotný Jásir Arafat dostal zákaz vzďalovať sa z Ramalláhu, najväčšieho palestínskeho mesta na západnom brehu Jordánu. Pri dnešných odvetných akciách izraelskej armády prišli o život najmenej 3 Palestínčania. Podľa denníka New York Times sa Šaronova vláda touto operáciou dostala zatiaľ najbližšie k ukončeniu mierového procesu, ktorý sa začal pred 8 rokmi podpisom dohôd v Oslo. Arafatov hovorca ich dokonca označil za oficiálne vyhlásenie vojny Palestínskej samospráve. O reakciu sme požiadali našu jeruzalemskú dopisovateľku Natašu Dudinskú. „Obávam sa, že vojna medzi oboma stranami už bola takmer niekoľkokrát vyhlásená, ale rozhodne je to veľké vystupňovanie situácie po ďalšom teroristickom útoku. Jednou z hlavných príčin tvrdej odpovede Izraela je fakt, že jeho páchatelia boli na zozname teroristov, ktorých zatknutie Izrael žiadal od Arafata.“ RFE:Izraelská vláda sa rozhodla prerušiť spoluprácu s palestínskymi samosprávnymi orgánmi a chce sa sama postarať o to, čo sa nepodarilo Arafatovi. Ako sa ale dá tankami zabrániť samovražedným útočníkom, aby si pod šaty ukryli výbušniny a odpálili ich pri vojenskom stanovišti na okupovaných územiach alebo niekde vo vnútrozemí Izraela? Dudinská:„Tanky v palestínskych mestách plnia aj určitú ochrannú funkciu pre špeciálne jednotky, ktoré sa snažia zneškodniť teroristické skupiny a palestínskych ozbrojencov. Je to veľmi zložitá situácia a akékoľvek riešenie nebude jednoduché.“ RFE: Vlastne sa znovu a znovu naskytá tá istá otázka: či sa Jásir Arafat cíti byť dostatočne silný a či vôbec chce zakročiť proti extrémistom v palestínskej spoločnosti, teda najmä proti islamským hnutiam Hamas a Islamský džihád? Dudinská:„Pôsobí to tak, že Arafat uprednostňuje boj proti Izraelu a USA pred občianskou vojnou s domácimi extrémistami, lebo ak prehrá v tom prvom boji, ešte stále by zostal hrdinom a symbolom palestínskeho odporu. Ale keby prehral vojnu proti vlastným ľuďom, prišiel by o všetko. To vidím ako jednu z hlavných príčin toho, prečo Arafat a jeho bezpečnostné zložky zatiaľ tvrdo nezakročili proti palestínskemu terorizmu.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...