Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       28. december 2001 Bavorská benediktínska kongregácia a BMW: „Slúžiť a nie vládnuť“ Ján Šalgovič, Mníchov Vianoce sú sviatkami oddychu od podenkových záležitostí; obdobím osobne ladeného uvažovania nad uplynulými dvanástimi mesiacmi: nad tým, čo sme dobrého urobili a (samozrejme) čo sme voľky-nevoľky komu spravili aj zlého. Vianoce sú tiež sviatkami osobných predsavzatí do budúcnosti - najmä úsilia vyhnúť sa zlým skutkom voči iným ľudom, blízkym i menej blízkym. Vianoce sú takisto časom všeobecného dumania nad svojim okolím, nad spoločnosťou, nad celou krajinou, ba nad celým globálnym svetom. Aj nad ekonomikou. A keď chce niekto uvažovať v takýchto tóninách, potom by mal mať poruke pozoruhodnú knihu jedného benediktínskeho mnícha. Volá sa Johannes Claudius Eckert a žije v Bavorsku: v kláštore Andechs pri Starnberskom jazere. Takže, páter Johannes napísal vlani publikáciu, ktorá ihneď zaujala pozornosť nielen metafyzicky založenej verejnosti. Má názov „Slúžiť a nie vládnuť“. Porovnáva v nej z ekonomicko-sociálneho hľadiska Bavorskú benediktínsku kongregáciu a automobilku BMW - teda na prvý pohľad oheň a vodu. Ale iba na prvý pohľad! Johannes Claudius Eckert odhaľuje mimoriadne veľa spoločných čŕt, ktoré majú také rozdielne inštitúcie ako bezosporu sú benediktínski mnísi a bavorskí výrobcovia špičkových automobilov. Ba ešte viac: Páter Johannes je skalopevne presvedčený, že keby sa moderní menežéri pridržiavali mnohých mníšských prikázaní a pravidiel svätého Benedikta, potom by mohli aj v ére globálneho víťazného ťaženia kapitalizmu zarábať omnoho viac peňazí. Nemálo z týchto regulí si (zrejme voľky-nevoľky) osvojili v BMW; s najväčšou pravdepodobnosťou bez toho, aby mníchovskí autoproducenti vedeli, že už pred 1500 rokmi ich nastolil (aj keď v iných súvislostiach) zakladateľ benediktínskeho rádu a - mimochodom - patrón Európy. Niekoľko príkladov. Svätý Benedikt vždy vravel: „Nepanuj, ale slúž!“. V dnešnom BMW je jedným zo základných menežérskych hesiel: „Šéfovať znamená byť vzorom podriadeným a slúžiť zákazníkom!“. Čiže, ako benediktínski mnísi, tak aj mníchovskí producenti automobilov rozumejú pod vykonávaním moci predovšetkým službu svojej inštitúcii, okoliu a najbližším osobám. Ďalší príklad: Benediktínska rehoľa sa už stáročia obnovuje tak, že v konvente sa o jej činnosti, o jej kladoch a záporoch otvorene vyjadrujú novici a preláti, žijúci v iných kláštoroch, nezriedka v iných štátoch a na iných svetadieloch. Takto sa vnáša do rádového života nový dych, čerstvý (náboženský) duch. Slovami svätého Benedikta: „Rob všetko tak, že sa poradíš s inými podľa najlepšieho vedomia a svedomia - potom nemusíš svoj skutok nikdy oľutovať.“ A bavorská automobilka? Aj BMW pozýva na strategické diskusie o pozitívach a negatívach produkcie v Mníchove, Dingolfingu či Regensburgu mladých, nových učňov s nezakaleným pohľadom na výrobné postupy, ako aj špeciálnych konzultantov s univerzitným diplomom, ktorí si zase zoberú BMW pod prísny vedecko-ekonomický mikroskop. Tento nikdy sa nekončiaci proces inštitučnej sebaobnovy prostredníctvom otvorenej diskusie s novými členmi a s expertmi zvonka je jedným zo základných predpokladov úspechu benediktínskej rehole a mníchovskej automobilky. V ňom sa spája nutná organizačná kontinuita s potrebnými uvážlivými reformami. A propos kontinuita. Táto je jednou zo základných ľudských potrieb. Veď kto z nás by nebol, ako sa vraví, „v siedmom nebi“, keby mal pokojnú, aj keď náročnú robotu až do dôchodku, keby vedel, že sa nebude musieť obávať o pracovné miesto? Kto z nás nie je nahnevaný, keď podnikatelia vyhadzujú ľudí na ulicu už pri prvom náznaku poklesu podnikového odbytu, nehovoriac už o nižšom zisku? Priamoúmerne s pocitom neistoty sa stráca aj lojalita k zamestnávateľovi, slabne pracovné nasadenie. Benediktínsky rehoľník Johannes Claudius Eckert pripomína, že nielen strach pred prepustením, ale aj pričastá zmena „podnikovej kultúry“ sú pomerne silným žriedlom pracovnej demotivácie: majú za následok neistotu a nespokojnosť. Sprostredkúvanie hodnôt ako vovnútri inštitúcie, tak aj navonok však potrebuje čas - veľa času a trpezlivosti. Proti požiadavke neustálej pracovnej a životnej pružnosti a mobility argumentujú benediktíni latinským mottom „Stabilitas loci“, osvedčenou praxou, že benediktín neputuje z jedného kláštora do druhého, ale strávi svoj mníšsky život - až na absolútne výnimky - v jednom kláštore. Inak povedané: Stálosť, trvalosť, ba bezpečnosť poskytuje ľuďom istotu, spokojnosť, dokonca vnútornú slobodu. Oslobodzuje ich od pochmúrnych myšlienok a necháva im viac priestoru na pozitívne uvažovanie - nielen doma, ale aj v robote, čo sa prejavuje na pracovnom výkone a ochote podieľať sa na inovatívnych aktivitách. Presne tak je tomu v BMW: Tu panuje minimálna fluktuácia, zamestnanci sú spokojní, nemajú každodenný strach pred vyhadzovom. Môžu využívať energiu na skvalitnenie pracovných a výrobných procesov. Ďalší príklad podobností medzi benediktískym rádom a automobilkou BMW, ako o nich píše páter Johannes Claudius Eckert v knihe „Slúžiť a nie vládnuť“: Ústrednou dogmou moderného vedenia podniku je „cieľovo orientovaný menežment“. Jednou vetou: Zamestnanci si spoločnými silami a po konzultácii s vedením stanovia ciele, ktoré chcú dosiahnuť v určitom časovom odbobí. Nie inak je tomu u benediktínov počas pôstu. Vtedy jednotliví mnísi si po konzultácii s opátom takisto vytýčia méty, ktoré treba zdolať. Nemenej dôležitým motivačným aspektom je vnútorné stotožnenie sa s vybranými vzormi. Nie každý „uhorský rok“, ale stále, denno-denne. Benediktíni si pravidelne pripomínajú základné prikázania a pravidlá zakladateľa tejto rehole. V niektorých západných firmách sú základné podnikové princípy vkomponované do povinného šetriča obrazovky na každom počítači alebo bežia na video-klipoch na chodbách a v konferečných miestnostiach. Ako však príde benediktínsky mních na porovnávanie ekonomického správania sa a sociálnej súdržnosti takých dvoch rozdielnych inšitúcií, ako je katolícka rehoľa a výrobca automobilov? Páter Johannes Claudius Eckert bol počas štúdia na podnikovom praktiku práve v BMW. Tu sa stretol s pojmami „poslušnosť“, „orientácia na zákazníka“, „slúžiť“ alebo „služba“ - teda s pojmami, ktoré mu boli viac ako známe. Následne uzrela svetlo sveta teologická doktorská práca o styčných bodoch medzi benediktínmi a BMW. Páter Johannes vidí benediktínov a bavorských autoproducentov ako „partnerov, ktorí sa môžu navzájom obohatiť“. Majú síce rozdielne organizačné a hodnotové profily, ale vzájomným spoznávaním môžu prispieť k „humanizácii spoločnosti“. Veď inštitúcie, a je jedno, v ktorom rohu spoločenského spektra sa nachádzajú, musia brať do úvahy, že ľudia majú svoje slabosti, že sú omylní - proste, že človek je tvor nedokonalý. A podobne aj organizácie si musia priznať svoje chyby a poučiť sa nielen z nedokonalostí, ale aj z úspechov iných inštitúcií, aj keď na prvý pohľad diametrálne odlišných. Páter Johannes Claudius Eckert napísal zaujímavú knihu. Najmä podobnosti medzi benediktínskym rádom a automobilkou BMW sú pomerne prekvapujúcim poznatkom. Samozrejme, publikácia „Slúžiť a nie vládnuť“ neurobí z nijakého bavorského automobilového menežérskeho Šavla kontemplujúceho benediktínskeho Pavla. Ale: Ak nič iné, tak potom ponúka pomerne otvorené informácie o vnútornom živote azda najstaršieho globálneho hráča na všetkých piatich svetadieloch: katolíckej cirkvi. Táto úspešne prežila o čosi viac ako 2000 rokov, čím sa veru nemôže pochváliť nijaký podnik, žiadna výrobná prevádzka alebo remeselná dielňa. Benediktívnsky rád má za sebou 1500 rokov. Aj toto by vari mohlo byť podnetom k úvahám počas vianočných sviatkov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...