Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       2. január 2002 Kríza v Argentíne: jednoduché riešenie neexistuje Daniel Raus Argentínska hospodárska kríza rýchlo prerástla do krízy politickej. Za posledné dva týždne má krajina už piateho prezidenta. Otázka je, aké sú šance na obnovenie ekonomickej stability. Argentína bola ešte nedávno žiarivým príkladom, v priebehu dvoch týždňov sa však stala doslova ekonomickým strašiakom. Celá krajina stojí na pokraji bankrotu, polícia dostala chaos v uliciach pod kontrolu iba za cenu tvrdých opatrení a počet piatich prezidentov za dva týždne si žiada zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Problémy tejto latinskoamerickej krajiny pritom môžu byť od nás menej vzdialené, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Takzvaný argentínsky model sa stal totiž inšpiráciou vo viacerých postkomunistických štátoch, napríklad v Bulharsku či Litve. Jeho katastrofálny neúspech je teraz vážnym varovaním. Za dobrú správu možno označiť azda iba to, že v Argentíne si nikto neželá návrat diktatúry. Kríza je ale najhoršia od vojenského prevratu v roku 1976, a keby sa mala zhoršovať, skratkovité riešenia by sa mohli stať tvrdou realitou. Najnovší prezident, 60-ročný Eduardo Duhalde, je v tomto smere optimistom. Dúfa, že sa podarí zabrániť aj predčasným voľbám. Musí na to ale dokončiť volebné obdobie svojho predchodcu a pred dvoma rokmi úspešného protikandidáta Fernanda de la Ruu. Pri svojej inaugurácii Eduardo Duhalde označil tento cieľ za realistický: AUDIO: „Zaväzujem sa k veľkému osobnému úsiliu vyriešiť krízu, a potom odovzdať prezidentský úrad inému občanovi, zvolenému občanmi Argentíny o dva roky“. Nastupujúci prezident ale sľúbil ešte jednu vážnu vec: zrušenie chýrneho argentínskeho ekonomického modelu: AUDIO: „Mojou zodpovednosťou je zrušiť hospodársky model, ktorý priniesol zúfalstvo väčšine našich obyvateľov, a položiť základ pre nový model, ktorý by obnovil výrobu, zamestnanosť a vnútorný trh, a zabezpečil spravodlivejšie rozdelenie bohatstva“. S tým samozrejme súvisí otázka, čo bude nasledovať. Nový prezident si dal čas do piatku - vtedy má oficiálne oznámiť základné body svojej hospodárskej politiky. Nikto nepochybuje o vážnosti súčasnej situácie, potrebná je však realistická (a odpolitizovaná) analýza jej príčin. Inakšie sa môže po zlej diagnóze nasledovať ešte horšia liečba. Obavy panujú z populistických opatrení, ktoré budú iba krátkodobo účinné, ale nepovedú k potrebnej reforme. Týkalo by sa to predovšetkým obchodných bariér (doteraz bola totiž argentínska ekonomika relatívne otvorená). Otázka tiež je, čo spraví nový prezident s astronomickým dlhom, dosahujúcim neuveriteľných 132 miliárd dolárov. Vážna je tiež otázka, ako ovplyvní argentínska kríza iné krajiny v oblasti, a tiež veľkých investorov. Zásadnou bude však menová politika nového prezidenta. V posledných rokoch bolo totiž domáce peso zviazané pevným kurzom s americkým dolárom. Bola to spočiatku reakcia na ničivú hyperinfláciu. Pevný kurz prilákal investície a priniesol dôveru obyvateľov vo vlastnú menu. Stúpala však zadĺženosť, tak vonkajšia, ako aj vnútorná. Domáca produktivita nedržala krok so západným svetom. Pevný kurz prestával byť postupne realistický a držal sa iba z politických dôvodov. Dôsledky sú teraz kruté: Väčšina obyvateľov zarába totiž domácu menu, ale úvery a pôžičky má v dolároch. Inými slovami devalvácia pesa pre nich znamená osobnú katastrofu. Celá krajina je pritom v slepej uličke, takže neexistuje dobrá možnosť. Nový prezident musí jednoducho zvoliť niektorú zo zlých alternatív. Jeho prežitie bude teda priamo úmerné schopnosti vysvetliť obyvateľom, podnikateľom a bankám, prečo si majú utiahnuť opasky. A keďže Eduardo Duhalde je považovaný za mimoriadne úspešného populistu, bude to nepochybne vážny test jeho schopností. Podľa výsledku môže byť Duhalde prezidentom niekoľko rokov alebo niekoľko dní.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...