Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       8. január 2002 Hallo, Dolly Daniel Raus V roku 1999 uskutočnili škótski vedci prvý pokus klonovania – svetlo sveta uzrela ovca Dolly. Odvtedy sa vedú vážne diskusie o etických, právnych, a tiež praktických dôsledkoch klonovania. Ak si vedci v škótskom Roslin Institute želali do nového roku veľa zdravia, dvojnásobnú dávku tohto artiklu, ktorý nemožno kúpiť, priali zrejme najslávnejšej ovci v dejinách. Ide samozrejme o klonovanú Dolly, ktorú priviedli na svet práve v spomenutej inštitúcii. Objavila sa totiž správa, že Dolly má artritídu, a to aj napriek svojmu mladému veku: 5 a pol roka. Život bežnej ovce môže totiž trvať 15 či 17 rokov a uvedená choroba sa môže objaviť až po desiatom roku veku. Okamžite sa samozrejme vyrojili špekulácie, čo môže byť príčinou choroby. V tomto prípade totiž málokto verí v náhodu. Rozšírila sa preto verzia, podľa ktorej má Dolly vlastne 11 a pol roka, pretože genetický materiál, potrebný k jej vzniku, pochádzal zo 6-ročnej ovce. To by znamenalo, že Dolly sa vlastne už narodila ako 6-ročná. Vedci v Roslin Institute sa ale vyjadrujú opatrne a šéf tímu, profesor Ian Wilmut dokonca tvrdí, že sa nikdy nepodarí zistiť, čo je príčinou Dollinej choroby. Skepticky vidí odhalenie príčin aj Robin Lovell-Badge z britského National Institute for Medical Research: AUDIO: „Ako vedec nemôžem založiť teóriu na vzorke s jedným prvkom. Dolly je navyše z mnohých ohľadov výnimočná ovca, a pretože bola klonovaná ako prvá, venuje sa jej obrovská pozornosť. Žije v celkom iných podmienkach, ako ktorákoľvek iná ovca. Má nadváhu, aj preto, že jej celé roky dáva každý rôzne dobroty“. Zdá sa teda, že život klonovanej ovce vôbec nie je jednoduchý. Isté je, že Dolly sa stala symbolom protagonistov klonovania. Dolly s artritídou sa však stáva naopak symbolom kritikov klonovania. Tí majú teraz v rukách veľmi vážny argument. V prvom existujúcom prípade sa totiž potvrdili ich slová o tom, že klonovanie je nebezpečné a môže mať vážne dôsledky. Treba poznamenať, že okolo výskumu nových genetických technológií (a osobitne okolo klonovania) sa točia veľké peniaze. Mnohí investori snívajú o technológiach, ktoré by zabezpečovali náhradné orgány pre transplantácie. Ak by sa také čosi podarilo vyvinúť, zarobili by zrejme rozprávkové peniaze. V súčasnosti je to ale samozrejme riskantné podnikanie, citlivé na každú novú informáciu. Tesne pred zistením Dollinej artritídy sa objavili informácie o úspešnom klonovaní ošípanej. Vtedy stúpli akcie príslušnej spoločnosti (PPL Therapeutics) o 44 percent. Informácie o artritíde ich ale vzápätí zrazili dole o 16 percent. Kritici klonovania poukazujú na filozofický problém zasahovania do tajomnej podstaty života a ľudovo tvrdia, že človek sa nemá miešať Pánu Bohu do remesla. Je totiž iba otázkou času, kedy sa niekto pokúsi o klonovanie človeka – z tohto pohľadu je mimoriadne dôležité, aký postoj zaujmú jednotlivé vlády. Samotnému skutku zrejme zabrániť nemožno, tak ako nemožno zabrániť kriminalite – je ale rozdiel, či sa tento skutok bude považovať za pokrok vedy alebo za zločin. Okrem toho ale existujú praktické problémy, ktoré môžu priniesť technológie na transplantácie napríklad orgánov ošípaných do tela človeka. O tom hovorí Gert van Dijk z Rathenau Instituut, ktorý analyzuje danú oblasť pre holandský parlament: AUDIO: „Ak sa stane xenotransplantácia vážnou alternatívou, znamená to ročne tisícky transplantácií. Stačí pritom, aby sa jedna nepodarila a môžete mať vážny problém, pretože virus, ktorý raz prekoná bariéru živočíšneho druhu, môže preskočiť aj na iných ľudí. To sa stalo napríklad s chorobou AIDS, ktorá preskočila z opic na ľudí. To isté môže nastať v prípade virov ošípaných. Stačí jeden prípad a máte veľký problém, tak ako v prípade AIDS. To je momentálne vážna hrozba“. Vidina fariem na akési náhradné diely pre ľudí je naozaj problematická, a to aj v prípade, že by nedošlo ku klonovaniu človeka. Spolu s otázkou eutanázie, trestu smrti a umelého prerušenia tehotenstva predstavuje klonovanie jednu z najvážnejších morálnych otázok súčasnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...