Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       9. január 2002 Zavretie štyroch bánk v Belehrade a štrajk ich zamestnancov - neľahké dedičstvo po Miloševičovi Milan Nič Juhoslovanské úrady začiatkom roka zavreli štyri veľké banky, ktoré pomáhali financovať bývalý režim Slobodana Miloševiča a dostali sa do obrovských dlhov. Ich zamestnanci protestujú a žiadajú vládu, aby banky zachránila. Stovka z nich včera zablokovala dopravu v centre Belehradu. Podrobnosti má Milan Nič. Problém s vytunelovanými bankami dobre poznajú všetky postkomunistické krajiny vrátane Slovenska. V Srbsku ho ešte prehĺbilo odkladanie ekonomických reforiem, vojna a politický klientelizmus za bývalého Miloševičovho režimu. Slobodan Miloševič, ktorý dnes v Haagu absolvoval posledné pojednávanie pred začiatkom súdneho procesu, má svojim spôsobom šťastie. Medzinárodný súdny tribunál ho súdi „len“ za vojnové zločiny v Bosne a Chorvátsku, pričom mu hrozí doživotie. Keby bol doma postavený pred súd za zruinovanie štátu, obrovskú korupciu a spreneveru, asi by nedopadol lepšie. Sám Miloševič sa vyšvihol do čela Srbskej komunistickej strany na konci 80. rokov z postu riaditeľa štátnej Beobanky. Neskôr z nej urobil hlavný peňazovod svojho režimu. Na jeho konci spolu s ďalšími tromi veľkými juhoslovanskými bankami nahromadila dlh vo výške 1, 5 miliardy dolárov a niekoľko mesiacov meškala s vyplatením miezd pre svojich vlastných zamestnancov. Nová srbská vláda vlani zistila, že na ozdravenie celého bankového sektora by museli vynaložiť viac než dvojnásobok tejto sumy. V situácii, keď má štát na krku ďalších 12 miliárd dolárov zahraničného dlhu a v zime nedokáže všetkým obyvateľom zabezpečiť dostatok tepla, sa vláda rozhodla pre radikálny krok. Preto podporila návrh Juhoslovanskej centrálnej banky, ktorá sa štyri najviac zadĺžené banky zo socialistickej éry - Beobanku, Investbanku, Jugobanku a Beogradsku banku - rozhodla k prvému januáru 2002 jednoducho zavrieť. Osobné a podnikové úspory majú byť prevedené do novej inštitúcie a garantuje ich štát. Toto rozhodnutie pripravilo o prácu vyše 8 tisíc bankových zamestnancov v Belehrade a miestnych pobočkách po celej krajine. Väčšina z nich odmieta ponuku vlády na kompenzácie vrátane predčasného odchodu do dôchodku a vyplatenia odstupného. Odbory žiadali vládu, aby banky zachránila, prípadne umiestnila všetkých zamestnancov v iných peňažných ústavoch. Viceguvernér juhoslovanskej centrálnej banky Radovan Jelašič, ktorý je členom bankovej rady, zodpovednej za konečné rozhodnutie, pre našu rozhlasovú stanicu povedal: AUDIO -„Tieto banky nemali byť zavreté včera, ale už pred 10-timi rokmi, pretože žiadna z nich nefungovala v súlade so základnými princípmi trhovej ekonomiky. Boli to politicky vedené banky, ktoré vlastne slúžili ako ďalšie oddelenie ministerstva financií a pomáhali vláde riešiť rôzne problémy v sociálnej a politickej oblasti, na regionálnej úrovni a podobne“. Obe belehradské vlády - juhoslovanská zväzová i srbská republiková - sa pripravujú na reformu bankového sektora už asi rok. Sú pod tlakom Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorá im je ochotná poskytnúť nové úvery iba na rozvojové projekty, a nie na záchranné opatrenia, ktoré by aj tak len predlžovali agóniu socialistických bánk a podnikov. Štrajk prepustených bankových zamestnancov včera čiastočne ochromil dopravu v Belehrade. Celé Srbsko pritom stojí iba na začiatku nesmierne ťažkého prechodného obdobia po dlhých rokoch Miloševičovho nezodpovedného a polomafiálnskeho vládnutia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...