Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       11. január 2002 Americko-ruský spor o znižovaní jadrového potenciálu Fedor Sutoris, Washington Stačili dva posledné dni, aby sa ukázalo, že americko-ruské vzťahy po septembrových teroristických útokoch na USA zrejme nie sú partnerstvom, ktoré by Biely dom uprednostňoval pred celkovými potrebami obrany. Kremeľ v niekoľkých vyhláseniach naliehal, aby Washington postupoval pri znižovaní stavov jadrových zbraní podľa ruských predstáv, teda napríklad aby ani časť náloží vyradených z aktívneho nasadenia neuskladnil, ale aby všetky zničil. Bola to reakcia na slová námestníka amerického ministra obrany J.D. Croucha a niekoľkých iných predstaviteľov Bieleho domu, podľa ktorých treba zachovať niektoré z demontovaných nukleárnych náloží ako rezervu pre prípad nepredvídaného vývinu medzinárodnej sitiuácie. Ústredná spravodajská služba CIA a ďalších 9 amerických výzvedných, obranných a informačných služieb zároveň vydalo spoločnú správu, podľa ktorej bude nukleárny arzenál komunistickej Číny v najbližších 15-tich rokoch rásť. Správa okrem iného uvádza, že obavy z Číny sú jedným z motívov, prečo jadrové zbrane vyvíja India. — Kremeľ predloží na budúci týždeň poslancom na ratifikáciu zmluvu o dobrých susedských vzťahoch s Čínou. — Podľa správy CIA sa tiež zvýšilo nebezpečenstvo útoku zbraňami hromadného ničenia v rukách nejakej teroristickej organizácie, dopravených do cieľa netradičným spôsobom. Zástupca amerického ministerstva zahraničných vecí včera znova vyjadril presvedčenie, že Rusko by malo budovať vlastnú protiraketovú obranu a zopakoval ponuku americkej spolupráce pri jej vytváraní. Americký prezident George Bush zotrváva na stanovisku, že Rusko nie je nepriateľ, a preto netreba pokračovať v systéme strategických zmlúv medzi oboma krajinami, ktoré za čias komunistického ohrozenia znižovali nebezpečenstvo útoku. No dnešný Kremeľ vidí vo vytváraní osobitných vzťahov s Washingtonom symbol medzinárodného postavenia, aké nemôže vyplynúť z ruskej chaotickej situácie a biedneho hospodárstva. Po niekoľkých mesiacoch spolupráce pri zákroku v Afganistane sa tieto rozdielne postoje Washingtonu a Moskvy znova prejavili v terajšom spore o znižovaní stavov nukleárnych hlavíc. Americkí kritici uskladnenia časti demontovaného jadrového arzenálu sa obávajú, že v takom prípade bude podobne postupovať aj Moskva, ktorá však na ochranu uloženého materiálu nemá dostatočné prostriedky. Podľa ich názoru by sa tak predlžovalo nebezpečenstvo, že jadrové nálože a technológia sa dostanú z Ruska napríklad do rúk teroristov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...