Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. január 2002 Putinovo Rusko ako partner Západu - trvalejší jav alebo dočasný záujem? Milan Nič Počas uplynulého roku sa ruský prezident Vladimír Putin stal dôležitým spojencom Západu vo vojne proti terorizmu. Celkom sa darilo aj ruskej ekonomike, a tak sa zdá, že Rusko po dlhom čase zažíva priaznivé obdobie. Milan Nič sa zamýšľa nad tým, či sa v Putinovom Rusku naozaj niečo podstatné zmenilo, alebo je to len výsledok zlepšeného imidžu a strategického významu Moskvy pre Západ. Ešte pred rokom mnohí západní komentátori videli v Putinovi mladého muža starého razenia - teda bývalého rozviedčíka KGB, ktorý sa naučil ako fungujú západné krajiny. Chce urobiť z Ruska silného partnera Západu a nerozpakuje sa pritom používať zaužívané autoritatívne postupy. Dokazoval to najmä nevyberaným postupom voči kritickým médiám. Vlani v apríli sa ukončilo prevzatie najväčšej súkromnej televízie NTV štátom kontrolovaným plynárenským monopolom. Gazprom neskôr zastavil vydávanie niekoľkých nepohodlných novín z mediálneho holdingu Vladimíra Gusinského. Kremeľ odmietol všetky obvinenia z politického zasahovania a tvrdí, že dôvodom tohto postupu boli Gusinského dlhy. Faktom je, že po teatrálnom zásahu proti najodbojnejším redakciám väčšina ruských novinárov stiahla hlavu a viac menej sleduje vládnu líniu. Washington sa ešte donedávna obával, že Putinovo Rusko môže predstavovať potenciálnu hrozbu aj v zahraničnej politike. Riaditeľ americkej spravodajskej služby CIA George Tenet pred rokom vo vystúpení pred senátnym výborom povedal: AUDIO -„Dovoľte mi to povedať úplne na rovinu. Niet pochýb o tom, že prezident Putin chce obnoviť niektoré aspekty sovietskej minulosti ako je veľmocenské postavenie, silná ústredná vláda, či stabilná a predvídateľná spoločnosť – a to niekedy na účet susedných štátov a občianskych práv jednotlivých Rusov.“ Na konci roka už NATO zvažovalo vytvorenie spoločného orgánu s Ruskom podľa modelu 19 + 1, v ktorom by Moskva mohla spolurozhodovať o niektorých záležitostiach európskej bezpečnosti. Do akej miery sú tieto nové vzťahy len odrazom novej konštelácie svetovej politiky? Prešlo Rusko za ten rok nejakou vnútornou zmenou, ktorá by z neho urobila prijateľnejšieho partnera Západu? 1. Odpoveď na prvú otázku sa ponúka sama. Septembrové teroristické útoky na USA naozaj zásadne zmenili svetovú politiku a zvýšili v nej význam Ruska, ktoré má veľký vplyv v strednej Ázii. Prezident Putin to veľmi rýchlo pochopil a hneď otvorene podporil Američanmi vedenú odvetu v Afganistane. Doma pritom musel upokojiť časť generality a bezpečnostného aparátu, ktorá sa stavia proti americkej vojenskej prítomnosti v Uzbekistane. Putin im potichu umožnil uzavrieť lukratívnu dohodu o vývoze zbraní do Iránu, ktorý dovtedy predstavoval vážny problém v americko-ruských vzťahoch. Podobne Moskva aj po 11. septembri udržiava dobré vzťahy so Saddámovým Irakom. Spojené štáty zase napriek výhradám Moskvy vypovedali zmluvu ABM. Ruský prezident je vo funkcii iba dva roky, ale každopádne sa ukázal byť nadaným štátnikom. Šikovne využil spojenectvo so Západom na presadenie staršej ruskej agendy v otázkach európskej bezpečnosti. Analytik európskej pobočky amerického výskumného centra RAND Stephan De Spiegeleire sa domnieva, že obe strany budujú nové vzťahy až s príliš veľkým entuziazmom. AUDIO -„Som jedným z tých ľudí, ktorí tvrdia, že zahraničná politika by nemala príliš predbehnúť ekonomickú a politickú realitu. A zdá sa mi, že práve to sa deje. Mám na mysli napríklad fakt, že Európska únia má teraz s Ruskom dohodu, na základe ktorej ich každý mesiac informuje nový výbor únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Také niečo nemáme dohodnuté ani so Spojenými štátmi.“ Obe strany –Rusko i Západ – teraz vlastne skúšajú kam až môžu zájsť, aby to nenarušilo ich ďalšie záujmy. Hlavným faktorom pritom bude trvanie americkej vojny proti terorizmu. Ako nedávno v ruskej televízii povedal bývalý premiér a minister zahraničných vecí Jevgennij Primakov, z hľadiska Moskvy by bolo najvýhodnejšie, keby trvala čo najdlhšie. Na každú novú vojenskú operáciu bude totiž Washington potrebovať podporu alebo aspoň lojalitu Ruska, čo predurčí mnohé ďalšie veci. 2. Prejdime teraz k druhej otázke: do akej miery sa Rusko za posledný rok ekonomicky a vnútopoliticky zmenilo? Je pravdou, že prezident Putin zastavil niektoré negatívne tendencie z konca Jeľcinovej éry. Ruskej federácii už nehrozí postupný rozpad a spupní podnikateľskí oligarchovia dnes majú menší vplyv na chod štátu, ba dokonca niektorí z nich (Boris Berezovský) museli odísť do zahraničia. Na druhej strane však Putin nezmenil celkový systém, nahrávajúci oligarchii. Iba uprednostnil jej poslušnejších členov – bez toho, aby narušil ich úzke väzby na politiku. Ďalším pilierom Putinovej moci sú úradníci štátneho a bezpečnostného aparátu, ktorí majú väčší vplyv na dôležité vládne rozhodnutia. Prejavuje sa to na úplatkoch: podľa nedávneho novinového prieskumy sa ich výška za 2 roky Putinovej vlády zdvojnásobila. Napriek tomu má Rusko za sebou veľmi dobrý rok. Vysoké ceny ropy v jeho prvej polovici nečakane zvýšili príjmy štátnej pokladnice (dokonca začala Parížskemu klubu na čas splácať starý sovietsky dlh). Ako hovorí analytik OECD Nick Malyšev, ruskej vláde sa podarilo presadiť aj niekoľko doležitých zmien: AUDIO -„Pohyb cien ropy ešte stále predurčuje vývoj ruskej ekonomiku, ale nesústredil by som sa len na to. Myslím, že v Rusku došlo k viacerým štrukturálnym zmenám, a tie sú naozaj dôležité.“ V prvom rade ide o nové daňové zákony stanovujúce 13-percentnú paušálnu daň z príjmu, ktoré zjedodušili ich vyberanie. Ďalšou významnou zmenou bolo schválenie zákona o predaji pôdy a pozemkov. Pokračujúca závislosť ruskej ekonomiky na vývoze ropy ju však príliš vystavuje výkyvom jej ceny na svetových trhoch. Prudký pokles, ku ktorému došlo po 11. septembri, sa naplno prejaví až tento rok. Putinova vláda vlani nič neurobila ani s neprehľadným bankovým sektorom. Ten zostáva najslabším článkom ruskej ekonomickej reformy. A pod hranicou chudoby stále zostáva asi 40 miliónov ruských občanov. 3. Putinov hlavný problém spočíva v tom, že sa snaží modernizovať Rusko s pomocou bývalého komunistického aparátu, ktorý dnes patrí k najmenej výkonným inštitúciám v krajine. A nie je veľmi naklonený liberalizmu, ani skutočne otvorenej trhovej ekonomike. Bez toho však bude Rusko v dnešnom globalizovanom svete ešte ťažie dobiehať vyspelý a bohatý Západ, ktorému chce v svetovej politike robiť rovnoprávneho partnera.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...