Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 19. júl 2008       14. január 2002 V Kábule sa rozmáha anarchia, afganská vláda asi požiada o viac medzinárodných jednotiek Milan Nič V afganskom hlavnom meste sa v posledných dňoch rozmáhajú krádeže a kriminalita. Jej najčastejšími aktérmi sú demobilizovaní vojaci zo zbraňami, ktorých sa dočasnej vláde zatiaľ nepodarilo stiahnuť z Kábulu. Na bezpečnosť v meste začali dohliadať prvé oddiely medzinárodných mierových síl pod britským velením. V pondelok sa k nim pridali aj nemeckí vojaci. Podrobnosti má Milan Nič. Dva mesiace po vyhnaní Talibanu z Kábulu sa afganské hlavné mesto prepadá do anarchie. Po uliciach sa prechádzajú skupiny bojovníkov víťaznej Severnej aliancie s Kalašnikovmi, väčšinou Tadžikov z vidieka, a berú si čo potrebujú. Ich častými obeťami sú Paštúni, teda príslušníci najpočetnejšieho afganského etnika, z ktorého vzišlo bývalé fundamentalistické vládne hnutie Taliban. Zahraniční korešpondenti z Kábulu hlásia narastajúci počet krádeží áut, vrážd, rabovania domov a skladov s potravinami. Pre najnovšiu vlnu kriminality neexistujú žiadne údaje – tie by aj tak možno boli zbytočné. Neskúsená polícia, ktorú často tvoria spolubojovníci tých, čo dnes páchajú násilie, pri nich radšej nezasahuje. Všetci demobilizovaní vojaci mali opustiť Kábul do soboty poludnia a v afganskom hlavnom meste mal od víkendu platiť zákaz nosenia zbraní. Toto nariadenia premiéra Hamida Karzaiho sa jeho dočasnej vláde zatiaľ nepodarilo presadiť. Minister vnútra a jeden z bývalých veliteľov Severnej aliancie Júnis Kanúni nechce riskovať prestrelky. Spolieha sa na postupné presviedčanie po dobrom, ktoré jeho policajti každý deň zvádzajú na uliciach s demobilizovanými bojovníkmi. Nie všetci si dajú povedať. Výsledkom je bezpečnostné vákuum, ktoré si v každej štvrti po svojom zapĺňajú miestni ozbrojenci. Obyvatelia Kábulu vkladajú nádeje do medzinárodných pomocných jednotiek. Ich prvá časť - asi 1 500 vojakov - začala minulý týždeň hliadkovať v centre a okolí Kábulu. V pondelok sa k nim pridala spoločná nemecko-holandsko-dánska jednotka, nasadená do severnej časti Kábulu. Veliteľ nemeckého kontingentu generál Carl Hubertus von Butler novinárom povedal: AUDIO -„Vykonávame teraz naše prvé spoločné hliadky s afganskou políciou.“ Doplnil ho miestny policajný veliteľ štvrtého kábulského obvodu, generál Khalil Amín Zada. AUDIO -„Je to veľmi pozitívny krok na obnovu bezpečnosti v meste a všetci ľudia to vítajú. Chceli by sme poďakovať našich bratom z medzinárodných mierových síl, že nám pomáhajú ujať sa zodpovednosti za Kábul a urobiť z neho bezpečné mesto.“ Ďalších 3 tisíc príslušníkov medzinárodných síl by malo doraziť do Afganistanu v najbližších týždňoch. Zatiaľ však nemajú rozkaz zadržiavať zbrane, či zatýkať ozbrojených civilistov, iba sa zoznamujú s terénom. V Afganistane ich čaká veľmi ťažká úloha. Mnohí z demobilizovaných vojakov za posledných 20 rokov nerobili nič iné, iba bojovali, a nemajú rodinu, ku ktorej by sa vrátili. Iní sa chcú ešte na poslednú chvíľu obohatiť, a tak sa množia prípady vrážd bohatých ľudí. A to hovoríme len o Kábule. Premiér dočasnej afganskej vlády Hamid Karzai v rozhovore pre americký New York Times povedal, že po zvolení príjma delegácie z celej krajiny. Ľudia z každej provincie ho vraj prosia, aby im pomohol dostať medzinárodné jednotky. Zúfalo si chcú zabezpečiť pokoj a poriadok. Afganský minister vnútra Kanúni, ktorý sa ešte v novembri na bonnskej konferencii snažil znížiť počet medzinárodných mierových síl na minimum, už verejne naznačil, že jeho vláda môže požiadať o vyšší počet. Afganistane je však rozľahlá krajina. Má 16-krát väčšiu rozlohu ako Slovensko. Ak medzinárodné sily IFOR mali v Bosnu po skončení vojny 60 tisíc vojakov, v Afganistane by ich bolo treba asi 200 tisíc. Kedže to nie je reálne, dočasná vláda v Kábule sa musí poponáhľať s budovaním vlastnej armády a polície. A na to bude potrebný sústavný tlak medzinárodného spoločenstva, ktoré jediné môže prekonať protichodné ambície a dlhoročné rozpory afganských poľných veliteľov po celej krajine.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...