Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. január 2002 Podmienky väzňov na základni Guantanamo Daniel Raus Takzvaný „antihrdina“ sa stal témou mnohých románov a hollywoodských filmov. Je to zvyčajne zločinec, ktorý mal ťažké detstvo a dostal sa do smutnej situácie, takže jeho kriminálne činy sú zrazu pochopiteľné a srdce čitateľa či diváka sa prikláňa na jeho stranu. Stanú sa bojovníci Al-Kajdy antihrdinami, ktorých bude svet nakoniec ľutovať? Dúfajme, že nie. Vylúčiť to ale, žiaľ, nemožno. Jedna vec je pritom zrejmá. Autori antihrdinov majú tendenciu relativizovať hodnoty, bagatelizovať osud skutočných obetí a snímať zodpovednosť z naozajstných zločincov. Pod čiarou teda zopakujme, že Al-Kajda je teroristická organizácia, ktorej členovia si gratulovali k vraždám nevinných obetí. V tomto svetle treba vidieť najnovší príbeh preverovania životných podmienok väzňov na základni Guantanamo. Už pred transportom prvých väzňov z Afganistanu sa ozývala kritika, či je správne im dať napríklad utišovacie prostriedky, alebo či majú mať celú cestu putá. Skutočnú lavínu ale spustila fotografia z Guantanama, ktorú mimochodom zverejnil Washington. Väzni na nej kľačia, majú ochranné okuliare, rúšky na ústach a rukavice. Viaceré organizácie sa teda vydali na Guantanámo vyšetrovať tamojšie pomery, medzi nimi aj Medzinárodný červený kríž. Nasledovala debata v britskom parlamente a šéfdiplomat Jack Straw požadoval, aby sa s väzňami dobre zaobchádzalo. Britská delegácia sa stretla s troma britskými občanmi, ktorí sú medzi zadržanými. Pozoruhodné je, že sa nikto nesťažoval. Červený kríž sa teda nechal aspoň počuť, že aj samotné zverejnenie fotografie bolo problematické. Britský poslanec Tony Lloyd pre našu stanicu povedal, že obavy naďalej pretrvávajú: AUDIO: „Myslím si, že Spojené štáty musia vedieť, že za jednotlivými vládami je verejná mienka. Chcem samozrejme, aby britská vláda reprezentovala mienku Britov a upozornila Američanov, ako nášho blízkeho spojenca, že podľa nás je spojenectvo obojsmerné. Je dôležité, aby Američania nemali pocit, že svet ich nebude posudzovať, ak sa odchýlia od vysokých noriem, ktoré očakávame od demokratickej, civilizovanej krajiny“. K celej záležitosti sa vyjadril americký minister obrany Donald Rumsfeld, ktorý zdôraznil, že napriek pochybnostiam sú podmienky väzňov dobré: AUDIO: „Samozrejme, každý by mal obavy, keď sa začne hovoriť o nedobrom zaobchádzaní s väzňami. Faktom ale je, že toto zaobchádzanie je dobré. Nepochybujem o tom, že je ľudské a primerané a že v zásade zodpovedá ženevským dohodám“. Témou diskusie sa však napokon stala otázka, či sú zadržaní na Guantaname vojnovými zajatcami. Iba na tých sa totiž vzťahuje Ženevská konvencia. Pripomeňme, že ide o príslušníkov Talibanu a teroristickej organizácie Al-Kajda. V prípade Talibanu možno súhlasiť s tým, že bojovali v organizovanej armáde. Je ale otázka, či sa to týka aj teroristov z Al-Kajdy. Takto vidí problém Adam Roberts z Oxfordskej univerzity: AUDIO: „Vojnoví zajatci by mali byť súčasťou ozbrojených síl jednej strany konfliktu. Al-Kajda pritom nie je štát, čo je problém. A druhá vec: podmienkou je zodpovedný systém velenia – vôbec pritom nie je jasné, aké velenie má Al-Kajda a či tam existuje jasná zodpovednosť. Po tretie, musia nosiť jasne rozpoznateľnú uniformu, a po štvrté, svoje operácie musia viesť v rámci zvyklostí a zákonov, platných pre vojnu. V týchto veciach by som o Al-Kajde pochyboval“. Niektoré organizácie, sledujúce dodržiavanie ľudských práv, ale broja proti myšlienke vojenských súdov, ktoré by samozrejme pracovali iným spôsobom, ako civilné tribunály. Preto tvrdia, že aj k členom Al-Kajdy sa treba správať ako k vojnovým zajatcom, napriek tomu, že neboli vojakmi žiadnej armády. Takto sa vyjadril Avner Gidron z organizácie Amnesty International: AUDIO: „Ženevská dohoda je v tomto ohľade jasná. Ak existuje pochybnosť, či je niekto vojnovým zajatcom, rozhodnúť by mal nezávislý, nestranný a kompetentný tribunál, čo by mal byť nezávislý americký súd. O tom, či sú títo ľudia vojnovými zajatcami by nemal svojvoľne rozhodovať minister obrany alebo iný americký predstaviteľ“. Dodajme, že tento prístup je založený na predpoklade existencie pochybností, či sú alebo nie sú členovia Al-Kajdy vojnovými zajatcami. Je pritom zrejmé, že ide o členov teroristickej siete, ktorá sa zásadami vojenského umenia príliš netrápi. Velenie na základni Guantanamo každopádne upresnilo, že na predmetnej fotografii boli zadržaní tesne po príchode, teda za zvýšených bezpečnostných opatrení, niektorí navyše s podozrením na infekčné choroby. Vzápätí sa mohli osprchovať a dostali čisté šaty. Na vlastnú žiadosť môžu mať aj islamského duchovného. Generál Michael Lehnert upozornil, že v Afganistane pre nich panujú podstatne horšie podmienky: AUDIO: „Je férové povedať, že obavy o stav týchto zadržaných (nakoľko v Kandáháre sú podstatne primitívnejšie podmienky) viedli americkú vládu k rozhodnutiu previezť najskôr zranených a chorých väzňov“. Americký minister obrany Donald Rumsfeld pritom zdôrazňuje, že na základni sú najnebezpečnejší väzni. Treba teda dúfať, že svet nezabudne na osud obetí v troskách newyorských mrakodrapov, Pentagonu a unesených lietadiel. Téma antihrdinov by totiž nebola najlepšia pre vojnu proti terorizmu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...