|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
24. január 2002
|
Americké víťazstvá poukazujú aj na európske slabosti
|
Milan Nič
|
Európska kritika zaobchádzania so zajatými členmi al-Kajdy a Talibanu na americkej námornej základni na Kube oživila niektoré staršie výhrady voči Spojenými štátom. Ako v nasledujúcom príspevku konštatuje Milan Nič, časť európskych politikov sa aj po 11. septembri domnieva, že najlepším tmelom spoločnej zahraničnej politiky je vymedzovanie sa voči Spojenými štátom.
Americký Pentagon včera pozastavil prevoz zajatcov z Afganistanu na svoju námornú základňu v Guantaname. Kým sa k doterajším 158-im bojovníkom z radov Talibanu a al-Kajdy pripoja ďalší, veliteľ tamojšieho zajateckého tábora chce rozšíriť cely a urobiť niektoré ďalšie zmeny na základe odporúčaní komisie Medzinárodného červeného kríža. Potom by už nič nemalo brániť v ceste začiatku individuálnych výsluchov, ktoré môžu pomôcť Spojeným štátom v tom hlavnom – teda v boji proti dosiaľ najnebezpečnejšej sieti medzinárodného terorizmu a podrobnom zmapovaní jej činnosti.
Verejná kritika z Európy však neutícha. Mike Emerson z bruselského Centra pre európske politické štúdie ju hodnotí ako dobre mienenú radu najlepšieho priateľa a spojenca, aby sa vyvarovali zbytočných krokov, ktoré znižujú morálny rozmer vojny proti terorizmu.
AUDIO -„Spojené štáty a Európa spoločne zdieľajú základné politické a morálne hodnoty, a keď sa jeden alebo druhý od nich vychyľuje, stretne sa s ostrou reakciou.“
Francúzsky odborník na Spojené štáty Guillame Parmentier v tom vidí paradoxnú výmenu úloh, keďže v minulosti to bol skôr Washington, kto pripomínal laxnejším Európanom, že popri obchode s Čínou alebo Iránom by sa mali viac zasadzovať za ľudské práva.
AUDIO -„V istom zmysle je to veľmi zvláštna výmena úloh, pretože tradične sú práve Američania dôslednejšími zástancami ľudských práv na medzinárodnej scéne ako Európania. Teraz sa to obrátilo.“
V celej debate, ktorú pred niekoľkými dňami odštartoval šéf britskej diplomacie Jack Straw, však postupne vychádzajú najavo ďalšie súvislosti. Ukazuje sa, že viacerým európskym politikom ani tak nejde o konkrétne podmienky väzňov na Guantaname, ale obávajú sa americkej jednostrannosti. S podobnou vehemenciou ako pred 11. septembrom vyčítali Spojeným štátom odstúpenie od ekologickej dohody z Kjóto, teraz nástoja na tom, aby rešpektovali medzinárodné právo a ženevskú konvenciu o vojnových zajatcoch.
Ťažko sa vyhnúť dojmu, že v skutočnosti ide o niečo iné. Vojna v Afganistane sa skončila fiaskom spoločnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Jednotlivé európske mocnosti na čele s Veľkou Britániou posielajú do Afganistanu svoje vlastné jednotky. Sny o spoločných bezpečnostných silách zatiaľ nevychádzajú. Naopak, rýchle a pomerne ľahké americké víťazstvo proti Talibanu a al-Kajde opäť posilnilo obavy niektorých európskych politikov z americkej dominancie vo svete. Zakrývajú pritom hlavný problém – ak chcú mnohé krajiny EÚ ďalej pohodlne žit s vysokými sociálnymi nákladmi a nízkymi výdavkami na obranu, nič iné im nezostane. Ak nemajú vojenskú kapacitu na riešenie konfliktov – a to ani na neďalekom Balkáne - nemôžu mať ani hlavné slovo vo svetovej politike.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|