|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
25. január 2002
|
Bejrut – vecne ziva minulost
|
Natasa Dudinska
|
Vcera vecer sa po celom svete rozletela sprava o atentate na byvaleho libanonskeho ministra Elieho Hobeiku. Zatial co libanonska vlada obvinila Izrael, v palestinskych uteceneckych taboroch na juhu Libanonu vypukli oslavy. Podrobnejsie uz Jeruzalema Natasa Dudinska.
Izrael poprel akukolvek ucast na atentate a izraelsky premier Ariel Sharon vyhlasil, ze nechutne obvinenie nestoji za to, aby na neho reagoval. Hobejka bol vsak trnom v oku nielen Izraela, ale aj mnohych Palestincanov a Libanoncanov.
Eli Hobejka zostane jednym zo smutne slavnych symbolov libanonskej obcianskej vojny, pocas ktorej v rokoch 1975 az 1990 proti sebe i medzi sebou bojovali rozne nabozenske skupiny: krestania, shiitski a sunitski moslimovia a Druzovia. Do krvaveho vnutropolitickeho boja sa zamotali i Palestincania, Syria a Izrael. Izrael podporoval krestanske vojenske jednotky, tzv. falangistov v domneni, ze ak sa krestania dostanu k moci, uzavrie Libanon ako vobec prva arabska krajina mier s Izraelom. Jednym z vodcov krestanskych falangistov, znamy svojim extremne protipalestinskym postojom, bol prave Elie Hobeika, ktory sprostredkovaval styk s Izraelom. O jeho blizkom vztahu s Izraelom svedci i to, ze stravil svoje medove tyzdne v izraelskom Eilate.
Medzitym rastol pocet utokov na severny Izrael, ktore podnikali ozbrojene palestinske jednotky, posobiace na juhu Libanonu. Izrael sa rozhodol voci nim tvrdo zakrocit a v roku 1982 podnikol invaziu do Libanonu spoliehajuc sa na podporu krestanskych falangistov, ktori sa na oplatku spoliehali na izraelsku pomoc pri ziskani moci v Libanone. Tento nestastny strategicky plan zaviedol Izrael doprostred vojenskeho chaosu, nabiteho nabozenskou nenavistou a bezohladnou tuzbou po moci. Pocas izraelskej pritomnosti v Bejrute doslo k atentatu na novozvoleneho libanonskeho prezidenta a vodcu falangistov Bashira Jamayela, a k naslednej pomste zo strany falangistov. Pod vedenim Elieho Hobeiku zmasakrovali stovky nevinnych Palestincanov v uteceneckych taboroch Sabra a Shatilla. Svet vsak dodnes obvinuje Izrael z nepriamej ucasti na masakre.
V samotnom Izraeli sa tercom kritiky stal predovsetkym vtedajsi minister obrany Ariel Sharon. Statna komisia, ktora vysetrovala udalosti ho sice zbavila priamej viny, avsak obvinila z toho, ze neodhadol nebezpecnu situaciu a nezabranil falangistom pri vstupe do uteceneckych taborov Sabra a Shatilla. Po skonceni libanonskej obcianskej vojny bola Hobejkovi udelena amnestia a stal ministrom pre socialne zalezitosti – v tejto pozicii mal na starosti osud miliona Libanoncanov, ktori prisli o domov pocas vojny. Vojny, ktorej ohen Hobejka dlhe roky podnecoval. On sam tento dejinny paradox komentoval slovami: "Vojna ma svoje zakony a doba mieru ma zase ine." Tiez zdoraznoval, ze nie je ziadnou "obludou". A miesto Izraela, zacal podporovat Syriu a jej pozicie v Libanone.
Udalosti spred dvadsiatich rokov, ktore by mnohi chceli zabudnut a ini zase nedokazu, sa nedavno dostali znovu do pozornosti medii. Skupina Palestincanov, ktori prezili masakru, podala v lete zalobu na izraelskeho premiera Ariela Sharona na belgicky sud. Podla belgickych zakonov moze totiz tamojsi sud viest proces proti vojnovym zlocinom, bez ohladu na to, kde sa odohrali. Hobeika slubil, ze bude svedcit proti Saronovi a tento tyzden prehlasil, ze poskytne nove dokazy, ktore konecne ocistia jeho sameho. Podla libanonskeho prezidenta Emila Lahouda spachali vcerajsi atentat ti, ktori nechceli, aby nove dokazy o masakre v Sabre a Shatille vysli na svetlo. Mal sice na mysli Izrael, avsak Hobejka si vdaka svojej krutej minulosti vytvoril i spustu domacich nepriatelov, dokonca aj medzi vlastnou krestanskou komunitou. Podla ineho odhadu by mohlo Syrii zalezat na destabilizacii krehkeho mieru v Libanone, aby si mohla upevnit svoj slabnuci vplyv na Bejrut.
Tak, ci onak, zda sa, ze minulost je vecne ziva na Blizkom Vychode. V navale kazdodennych svetovych sprav sice Hobeikovo meno zrejme opat rychlo zapadne prachom, avsak u mnohych bude jeho spomienka este dlho jatrit nezahojitelne rany.
Natasa Dudinska, Jeruzalem
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|