Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. január 2002 Irak sa obáva USA a usiluje sa o podporu Iránu Daniel Raus Irak sa pokúša dosiahnuť väčšiu diplomatickú podporu v snahe o zrušenie medzinárodných sankcií. Obáva sa zrejme aj možnosti amerických útokov. Hlavným problémom je však jeho odmietavý postoj k inšpektorom OSN, ktorí majú preveriť, či nevyvíja zbrane hromadného ničenia. Práve ich vyjadrenie je pritom podmienkou zrušenia medzinárodných sankcií. Zdá sa, že iracký prezident Saddám Husajn cíti nebezpečenstvo, ktoré by postihlo jeho režim v prípade amerických alebo spojeneckých útokov na jeho krajinu. Hovorí sa o nich síce iba teoreticky a všetko je v rovine špekulácií, aj to ale stačí na preventívnu diplomatickú iniciatívu. Poznamenajme, že o možnosti útokov na Irak sa začalo špekulovať v súvislosti s vojnou proti terorizmu. Pravdepodobnosť vojenských akcií by sa totiž zvýšila, ak by sa ukázalo, že Bagdad aktívne podporoval organizáciu Al-Kajda arciteroristu Usamu bin Ládina. Saddám Husajn poslal teda šéfa diplomacie Nadžiho Sabriho do susedného Iránu, zrejme s úlohou dosiahnuť zásadne negatívne stanovisko k prípadným útokom. To sa Sabrimu pravdepodobne podarilo. Iránsky prezident Muhamad Chatámí totiž varoval „cudzincov“ pred akýmkoľvek zasahovaním do irackej územnej integrity. Hovoril tiež o začiatku novej kapitoly vo vzájomných vzťahoch oboch rivalských štátov. Na druhej strane existujú pochybnosti, nakoľko možno chápať takéto vyhlásenia ako bernú mincu. Vzťah Teheránu k Iraku je totiž skôr váhavý. Takto hodnotí situáciu naša spolupracovníčka z iránskeho vysielania Golnaz Esfandiáriová: ÁUDIO: „V Iráne sú dva názory. Jeden tvrdí, že je lepšie zlepšiť vzťahy s Irakom. Druhý tvrdí, že nie je pravý čas na to, pretože Američania môžu na Irak zaútočiť. Niektorí experti hovoria, že v Iráne existuje oficiálna zahraničná politika a skrytá zahraničná politika“. Nadži Sabri ale v Iráne aspoň predbežne dohodol obnovenie leteckého spojenia medzi Bagdadom a Teheránom. To by bolo samozrejme porušenie medzinárodných sankcií OSN. Treba preto zaznamenať, že obe strany uviedli ako dôvod údajnú a diskutabilnú potrebu pútnikov dostať sa na sväté miesta, ležiace v druhej krajine, a najmä fakt, že nikto nepovedal, kedy by malo štartovať prvé lietadlo. Inými slovami: Irán si nechal otvorené zadné dvierka, keby bola medzinárodná reakcia príliš ostrá. Dohoda bude platiť, ale zostane v bližšie neurčenej budúcnosti. Obe krajiny viedli krutú 8-ročnú vojnu, ktorá sa skončila v roku 1988. Svetovej organizácii sa vtedy podarilo dosiahnuť prímerie. Napriek tomu vzájomné vzťahy neboli odvtedy nikdy zbavené napätia. To pretrvávalo, aj keď odhliadneme od vojny v Perzskom zálive, ktorú vyvolal iracký režim obsadením Kuvajtu. Sporné sú predovšetkým dve oblasti: Irán a Irak sa obviňujú zo zadržiavania tisícov vojnových zajatcov a zo vzájomnej podpory opozičných skupín. Čo majú však obe krajiny spoločné, je (jemne povedané) negatívny postoj voči Amerike. Je preto možné, že určité diplomatické dorozumenie nastalo práve a len vďaka tomu. Možno však predpokladať, že je to jav prísne účelový a možno aj celkom krátkodobý.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...