Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       29. január 2002 Indický premiér Vádžpejí: Vojna medzi Indiou a Pakistanom nebude Daniel Raus India a Pakistan majú jadrové zbrane a miliónové armády na hraniciach. Za posledný mesiac sa obe krajiny dostali na pokraj vojny. Spúšťacím momentom sa ľahko mohli stať teroristické útoky na indický parlament či americké kultúrne stredisko v Kalkate. Dramatickú situáciu riešia diplomati z Washingtonu aj Londýna – a zdá sa, že určitý pokrok sa im podarilo dosiahnuť. Vojna medzi Indiou a Pakistanom nebude, povedal včera indický premiér Vádžpejí. Americkí a britskí diplomati si očividne vydýchli, a s nimi aj pakistanský prezident Mušaraf. Čiastkové víťazstvo ale ani zďaleka nie je dôvodom na bezbrehú oslavu. Indický premiér totiž naďalej odmieta osobné stretnutie s pakistanským prezidentom a západným diplomatom odkazuje: zabudnite na výrazný pokrok, kým sa nevyrieši otázka Kašmíru. Kašmír je ale jablkom sváru kvôli svojej histórii, zloženiu obyvateľstva, polohe aj symbolickému významu. Problémy sa tiahnu už od roku 1947, keď sa jeho hinduistický maharadža Hárí Singh naivne pokúsil vyhlásiť samostatnosť. Spád nasledujúcich udalostí bol v mnohom typický: vypuklo povstanie moslimských kmeňov, ktoré maharadža nedokázal zvládnuť vlastnými silami, takže radšej podpísal dohodu o pripojení Kašmíru k Indii a požiadal tamojšiu armádu o pomoc. Väčšinové moslimské obyvateľstvo to ale nikdy neprijalo a začal sa dlhý konflikt, ktorý trikrát prerástol do vojny medzi Indiou a Pakistanom. Svetovej organizácii sa podarilo vytýčiť demarkačnú líniu, takže časť územia, takzvaný Azád Kašmír, skončila fakticky v rukách Pakistanu. Svoje záujmy má v oblasti ale aj Čína. Takže dnešný mocenský trojuholník sa premieta do nasledovného rozdelenia: 45 percent Kašmíru ovláda India, tretinu okupuje Pakistan a zvyšok má Čína. Problémom bolo vždy politické vedenie v Dillí a najmä v Karáči či Islamabade. India má krívajúcu demokraciu a Pakistan vystriedal množstvo autoritatívnych režimov. Terajšia situácia je paradoxná. Pakistanský prezident Mušaraf sa dostal k moci nekrvavým prevratom, ale je rozhodnutý krajinu modernizovať a zbaviť ju islamského radikalizmu. Jeho vojenská kariéra sa ale ešte pred časom rozvíjala vďaka viac ako problematickým útočným akciám práve v oblasti Kašmíru. Na druhej strane súčasná indická vláda je takpovediac národne orientovaná a nechce robiť žiadne kompromisy. Premiér Vádžpejí sa chvíľami správa ako Sýria v otázke okupovaných Golanských výšin: odmieta začať rokovania, kým sa Pakistan nestiahne z okupovaných území. Inokedy pripomína írskych republikánov, odmietajúcich referendum, ktoré by nepochybne dopadlo v ich neprospech. Kašmír preto zostáva dymiacou sopkou indicko – pakistanských vzťahov. Ľudia si zvykli na jej existenciu, vrátane nepríjemnosti, že zo seba často vychŕli smrtiacu lávu. V takej situácii je Vádžpejího veta o diplomatickom riešení konfliktu dobrým znamením. Takto vidí problém Gary Samore z londýnskeho Inštitútu pre strategické štúdie: AUDIO: „Čo sa týka zabránenia vojne, myslím si, že sa dosiahol vážny pokrok. Indom sa nikdy nechcelo do väčšieho konfliktu s Pakistanom. Podľa mňa uvažovali iba o menších vojenských operáciach, možno voči tomu, čo považujú za teroristické tábory v Pakistanom okupovanej časti Kašmíru“. Gary Samore ale podčiarkuje, že na druhej strane nemôže byť reč o prekonaní základných bariér vo vzájomných indicko – pakistanských vzťahoch: AUDIO: „Čo sa týka Kašmíru, nezaznamenal som nijakú zmenu postojov. Pozície oboch strán zostávajú rovnaké, ako pred 50-timi rokmi. Nemožno očakávať viac ako kroky na zníženie rizika, že sa Kašmír stane príčinou ďalšej vojny medzi Indiou a Pakistanom. Neočakával by som ale nijaký pokrok v riešení základných problémov“. Niektorí experti tvrdia, že jedinou cestou k mieru je rozdelenie Kašmíru podľa súčasných mocenských pomerov. Iní vidia cestu v jeho samostatnosti, alebo v širokej autonómii. Pre politické vedenia v Dillí a Islamabade je však jedno aj druhé doslova tabu. Zdá sa teda, že dialóg nenastane, kým sa India nevráti k demokratickým princípom, na ktorých vznikla, a kým Pakistan definitívne neopustí radikálne princípy, ktoré doteraz sprevádzali jeho existenciu. A to už je trocha iná téma.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...