Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       31. január 2002 Reakcie na Bushovu Správu o stave Únie Daniel Raus Výrok amerického prezidenta Georgea Busha o existencii „osi zla“ vyvolal množstvo reakcií – samozrejme predovšetkým v krajinách, ktoré v tejto súvislosti spomenul, teda v Iráne, Iraku a Severnej Kórei. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer síce neskôr povedal, že charakter prezidentovej poznámky bol skôr rétorický ako historický, vzápätí ale podčiarkol, že je to dokladom, ako vážne berie George Bush bezpečnosť Spojených štátov. Pozrime sa na reakcie: Iránsky minister zahraničných vecí Kamal Charází vyhlásil, že Washingtom sa iba pokúša odviesť pozornosť od podpory izraelských útokov na Palestínčanov. Iracký viceprezident Taha Jasin Ramadán označil Bushove slová za hlúpe. Z Bagdadu ale bolo počuť aj obavy z možného amerického útoku. Severná Kórea tradične zopakovala tézu o snahe Washingtonu zdôvodniť svoju vojenskú prítomnosť v južnej časti polostrova. Zopakujme si, čo vlastne George Bush povedal: AUDIO: „Irán aktívne vyvíja tieto zbrane a vyváža teror, zatiaľ čo niekoľko nikým nezvolených ľudí tam odmieta naplniť túžbu obyvateľov po slobode. Irak naďalej prejavuje nepriateľstvo voči Amerike a podporuje teror. Iracký režim sa pokúša vyvinúť antrax, nervový plyn a jadrové znrane viac ako desať rokov“. Aj keď niektoré reakcie takmer zaváňali hystériou, všeobecne sa predpokladá, že Bushove výroky neboli žiadnou predzvesťou vojenských operácií. Viacerí predstavitelia amerického ministerstva obrany povedali, že akcia proti Iraku sa nepripravuje, skôr budú na programe dňa zásahy voči teroristickým skupinám v Somálsku či na Filipínach. Ba čo viac, Pentagon zdôrazňuje, že vojenský postup nemusí byť vždy najlepším riešením problému. Irán a Irak sa ale zjavne obávajú budúcich krokov Washingtonu. Odpor voči Spojeným štátom je tiež jediné, čo ich spája. Vďaka tomu začali dokonca rozvíjať vzájomné vzťahy. Dôvody Bagdadu hodnotí Shahram Chubin zo ženevského Centra pre bezpečnostnú politiku nasledovne: AUDIO: „Irak sa pokúša dostať z regionálnej izolácie a predísť americkému útoku alebo novému frontu proti terorizmu, ktorý by sa týkal Bagdadu. Preto má Irak záujem o otvorenejšie vzťahy so susedmi a zníženie pocitu izolovanosti“. Svoje dôvody má ale aj Irán. Ešte raz hovorí Shahram Chubin: AUDIO: „Irán si musí uvedomovať, že v určitom momente sa dostane do centra pozornosti, prinajmenšom sa dostane pod diplomatický tlak. Neočakával by som vojenský útok na Irán, ale myslím si, že Bagdad chce ukázať Američanom, že má aj iné možnosti, vrátane spolupráce s Irakom“. Irán má ale v skutočnosti vážne obavy z Husajnovho režimu v Bagdade. Okrem signálov, vysielaných smerom k Washingtonu, má teda zbližovanie oboch krajín prakticky nulový základ. Záverom možno poznamenať, že Bushov výrok o „osi zla“ netreba vytrhnúť z kontextu. Nie je to žiadna zmena vojenskej doktríny Spojených štátov, ani zakódovaná správa o prípravách útoku na nebezpečné krajiny. Pre Irak, Irán aj Severnú Kóreu je to však vážne varovanie, že administratíva prezidenta Busha nabudúce už nebude reagovať až po páde ďalších mrakodrapov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...