Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 8. január 2009       6. február 2002 Aj zlepšené americko-ruské vzťahy skrývajú isté slabiny Gabriel Sedlák Prezidenti Spojených štátov a Ruska George Bush a Vladimír Putin hovorili včera telefonicky o ich schôdzke v Moskve, plánovanej na jar. Podľa Kremľa by jej výsledky mali potvrdiť novú kvalitu americko-ruských vzťahov, ktorým je venovaný príspevok našej moskovskej korešpondentky. Za začiatok novej éry vo vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou sa všeobecne považuje vlaňajší septembrový útok na Spojené štáty. Ruský prezident Vladimír Putin vtedy vyslovil jednoznačnú podporu Američanmi vedenej vojne proti terorizmu a pozmenil kurz ruskej zahraničnej politiky. To dnes pripomína aj Vjačeslav Nikonov, prezident Nadácie Politika, ktorá je blízka Kremľu. AUDIO: „Úplne na začiatku Putinovho prezidentovania boli priority ruskej zahraničnej politiky trocha odlišné.“ Tou prvou prioritou, ako pripomína Nikonov, boli vtedy najbližší postsovietski susedia Ruska: Bielorusko, Ukrajina, stredoázijské republiky. Alebo si spomeňme, že na prvom mieste samotnej rusko-americkej agendy bol odpor Moskvy k plánovanému americkému protiraketovému štítu. 11. september mnohé zmenil. Ako však upozorňuje riaditeľ moskovského Inštitútu politických štúdií Sergej Markov, rusko-americký dialóg na najvyššej úrovni a srdečné vzťahy medzi Bushom a Putinom nie sú všetko. AUDIO: „V súčasnosti sú rusko-americké vzťahy dosť dobré, ale iba na prezidentskej úrovni. Obaja majú v medzinárodnej politike rovnaké ciele. Obe krajiny však zároveň nemajú dobré vzťahy na úrovni diplomacie, kde je veľmi veľa ľudí s dedičstvom vzájomného boja jedných proti druhým.“ Dmitrij Trenin, ktorý je viceprezidentom moskovského Carnegie centra, poukazuje na to, že v Kremli je naďalej veľmi veľa diplomatov a úradníkov, ktorí sú presvedčení o tom, že budovanie dobrých vzťahov s Washingtonom nie je v záujme Moskvy. AUDIO: “Pre týchto ľudí sú strata sily Ruska, ruskej prestíže a naopak rast americkej sily, prestíže Spojených štátov a ich hegemónie príliš ťažké na to, aby sa s tým zmierili. Pre týchto ľudí sú stredná Ázia, rozširovanie NATO, odstúpenie Washingtonu od zmluvy ABM a nový americký vojenský rozpočet dôkazmi, že nie je možné mať priateľské vzťahy so Spojenými štátmi.“ Ako však Trenin dodáva, reprezentanti takýchto názorov v žiadnom prípade nepredstavujú opozíciu. Pretože, ak by chcel ktokoľvek v Kremli oponovať Putinovi, na druhý deň by si takýto človek musel hľadať inú prácu. Odstúpenie Washingtonu od zmluvy ABM o zákaze protiraketových systémov, ktoré - než sa stalo skutočnosťou – bolo pre ruských politikov traumou, podľa Sergeja Markova zrejme neovplyvní rusko-americké vzťahy. Možno aj preto, že Moskva vraj neverí v úspech washingtonského projektu na vybudovanie obranného štítu pred nevyspytateľnými režimami. Za zmenou ruskej zahraničnej politiky podľa Sergeja Markova nie je treba vidieť iba solidaritu Rusov s Američanmi. AUDIO: “Rusko sa chce zúčasťovať na procese rozhodovania o dôležitých bezpečnostných otázkach. Moskva bola skutočne nespokojná s operáciou NATO v Juhoslávii bez ruského podielu pri rozhodovaní. Druhou úlohou ruskej zahraničnej politiky je zlepšenie ekonomických vzťahov medzi Moskvou a Západom. Ďalej má Rusko záujem na lepších vzťahoch so susednými postsovietskymi republikami. A napokon štvrtou témou sú bezpečnostné otázky. Rusko chce, aby sa skončila zahraničná pomoc teroristických skupín v Čečensku.“ Tu pripomeňme, že Moskva po 11. septembri veľmi šikovne využila celkovú protiteroristickú atmosféru, vyvolanú bezprecedentným zločinom, spájaným s islamským extrémizmom, na prezentáciu svojho konfliktu s odbojnými Čečencami ako súčasti ťaženia proti medzinárodnému terorizmu. Boj za samostatnosť ruskej odštiepeneckej republiky sčasti stratil vo svete sympatie napríklad účasťou niektorých Čečencov v radoch bin Ládinovej al-Kajdy. Na druhej strane je však treba mať takisto na pamäti porušovanie ľudských práv v Čečensku zo strany ruských ozbrojených síl, na ktoré v minulosti opakovane upozorňovali viaceré medzinárodné organizácie. A napokon znova názor Dmitrija Trenina, ktorý sa domnieva, že po zmenej zahraničnej politiky Ruska má dnes Moskva na zreteli v prvom rade svoje vlastné domáce potreby. AUDIO: „Putin modernizuje svoju krajinu pomocou liberálnych ekonomických reforiem. Nie je možné to robiť a pritom zostávať v starých konfliktoch, zdedených z čias Sovietskeho zväzu. Tie sa musia skončiť. A to je, ako tomu ja rozumiem, dôvod, prečo Putin zmenil ruskú zahraničnú politiku. Nepotrebuje Ameriku ako nepriateľa. Cenou za to je samozrejme stiahnutie sa Ruska z geopolitickej a geostratickej súťaže so Spojenými štátmi.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...