[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je pondelok, 7. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



8. február 2002

Záujmy Francúzska v strednej Ázii

Daniel Raus

Konferenciou v japonskom Tokiu sa začala náročná fáza obnovy Afganistanu. Do krajiny budú v nasledujúcich rokoch prúdiť miliardy dolárov. To ale neznamená, že sa skončila vojna proti terorizmu. Americký prezident Bush naopak upozorňuje, že boj proti teroristom bude zložitý a dlhodobý. Jedným z nebezpečenstiev pre udržanie koalície spojencov sú preto paradoxne obchodné záujmy jednotlivých krajín v oblasti.

Na obnovu vojnami zničeného Afganistanu prichádzajú obrovské finančné čiastky, celá oblasť sa ale stáva atraktívnou aj pre podnikanie. Mnohé firmy a politické reprezentácie štátov cítia, že ak by tam zavládla stabilita, môže to byť doslova zlatá baňa.

Je v tom ale jedno nebezpečenstvo: v oblasti je stále množstvo militantných skupín, ktoré nemajú väčší cieľ, ako podnikať nové teroristické útoky proti Západu, osobitne proti Amerike. Pre konečný úspech vojny proti terorizmu je potrebné udržať koalíciu spojencov. Ak ale niektorí z nich budú mať v oblasti veľké investície, ich oddanosť veci môže rýchlo vyblednúť.

Od teroristických útokov na New York a Washington je súčasťou koalície Francúzsko. Má na to vážne dôvody. Vie sa napríklad, že bin Ládin chcel zrovnať so zemou tiež Eifelovu vežu. Francúzski vojaci sú v Kirgizsku či Tadžikistane, pričom ich hovorca Bertrand Bon zdôrazňuje pevné miesto Paríža v protiteroristickej koalícii:

AUDIO: „Francúzska účasť prebieha v rámci medzinárodných operácií voči terorizmu. Francúzsko vyjadrilo ochotu zúčastniť sa na nich hneď na počiatku a tiež ponúklo dať k dispozícii Spojeným štátom a koalícii potrebné prostriedky“.

Parížski politici ale čoraz hlasnejšie kritizujú Washington za to, že s nimi dostatočne nekonzultuje ďalší postup. Premiér Jospin sa najnovšie vyjadril takto:

AUDIO: „Chceli by sme, aby Spojené štáty odolali silnému pokušeniu jednostrannosti a aby nás opäť zahrnuli do multilateralizmu, pretože bez toho bude oveľa ťažšie dosiahnuť rovnováhu, o ktorú sa usilujeme“.

S vojenskou prítomnosťou v oblasti ide pochopiteľne ruka v ruke aj rozvíjanie diplomatických vzťahov. To je samozrejme dôležité pre bezpečnosť vojakov a efektivitu ich operácií. Otáznik ale visí nad údajnými obchodnými záujmami, ktoré by mohli v budúcnosti vytvárať prekážku v boji proti teroristom. Christopher Langton z londýnskeho Inštitútu pre strategické štúdie k tomu hovorí:

AUDIO: „Francúzsko malo vždy latentné obchodné záujmy v strednej Ázii, nie iba v Kirgizsku či Tadžikistane ale aj v Turkménsku. Francúzske záujmy sa týkajú ropy a plynu, podobne ako záujmy iných štátov západnej Európy, Ruska a Spojených štátov. V Kirgizsku a Tadžikistane hralo Francúzsko kľúčovú úlohu vo vojenských operáciách z týchto krajín v Afganistane“.

Ak sa pýtate, čoho by sa mohli prípadné investície týkať, Christopher Langton ponúka odpoveď:

AUDIO: „Francúzsko rozvíja vzťahy s Uzbekistanom, Kirgizskom a Tadžikistanom z obchodných dôvodov. O konkrétnych prípadoch neviem, ale zdá sa, že francúzske naftárske a plynárenské firmy majú záujem na budovaní ropovodov či plynovodov cez predtým nepreskúmané oblasti, napríklad na východ k Číne, možno k Indickému oceánu, možno aj cez Afganistan“.

Dajme ale slovo aj opačnému názoru. Francúzsky expert na politiku Paríža v danej oblasti Olivier Roy tvrdí, že podozrenia neodzrkadľujú reálny stav vecí:

AUDIO: „Francúzsko má obchodné záujmy v kaspickej oblasti a Kazachstane, menej v Turkménsku a Uzbekistane. Z toho vidíme, že francúzske vojenské zóny ležia celkom inde ako oblasti hospodárskeho záujmu“.

Roy tvrdí, že v strednej Ázii majú najväčšie obchodné záujmy Rusi. Po nich vraj nasledujú Číňania a Američania. A v porovnaní s touto konkurenciou sú ambície Francúzov „skromné“. Faktom ale je, že politika Washingtonu v boji proti teroristom je nekompromisná. O politike Paríža to možno povedať iba so značnou dávkou optimizmu.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print