Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       14. február 2002 Zraky sveta sa po porážke Talibanu čoraz viac upierajú na Irak Gabriel Sedlák O možnosti amerického vojenského zákroku v Iraku sa hovorí v podstate od septembrového útoku na Spojené štáty. Napätie z toho rastúce sa začalo zvyšovať potom, čo prezident Bush nedávno menoval Irak ako súčasť „osi zla“. Najnovšie pribudol ďalší dôvod. V súvislosti s blížiacou sa blízkovýchodnou cestou amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho sa začalo v tlači písať o tom, že jeho úlohou bude získať širokú podporu pre vojenskú akciu, ktorej cieľom má byť zvrhnutie Saddáma Husajna. Režim irackého diktátora je tŕňom v oku Západu už roky, no v atmosfére globálnej vojny proti terorizmu zneli nedávne slová amerického prezidenta Georgea Busha o „osi zla“, ktorej súčasťou je Irak, oveľa varovnejšie ako kedykoľvek predtým. Napriek špekuláciám Washington vytrvalo popiera, že by bola vojna proti Iraku nevyhnutná. Avšak aj zo včerajších slov amerického prezidenta Georgea Busha vyplýva, že krajina, akou je Irak, sa musí mať na pozore. AUDIO: „Jednou z najhorších vecí, ktoré by sa mohli stať, je spolupráca teroristických organizácií so štátmi s temnou minulosťou a so štátmi, ktoré vyvíjajú zbrane hromadného ničenia. To by mohlo byť zničujúce pre nás, ktorí bojujeme za slobodu, a preto týmto krajinám musíme jasne povedať: Máte možnosť vybrať si, a ja si nechám všetky možnosti pre prípad, že si nevyberú.“ „Os zla“, o ktorej Bush hovoril, je tvorená Irakom, Iránom a Severnou Kóreou. Z vyjadrení predstaviteľov americkej administratívy však jednoznačne vyplýva, že Bagdad má v tejto spoločnosti výnimočné postavenie. Hovorí šéf americkej diplomacie Colin Powell. AUDIO: „Pokiaľ ide o Irak, už niekoľko rokov platí, že zmena tamojšieho režimu by bola najlepším riešením pre región i pre iracký ľud.“ Podľa informácií, ktoré sa objavili v médiách, odvolávajúcich sa na diplomatické kruhy, sa prípravy útoku na Irak už začali. Nateraz je, zdá sa, takmer isté jedno: v nasledujúcich troch mesiacoch by mala dostať prednosť diplomacia. V máji sa dostane na program rokovania Bezpečnostnej rady OSN návrh na nové protiiracké sankcie. A konflikt by sa mohol vyhrotiť, keď Saddám Husajn odmietne návrat zbrojných inšpektorov OSN. Z obavy pred možným ohrozením začal hľadať Irak vľúdne slovo v susednom Iráne, s ktorým viedol v osemdesiatych rokoch osemročnú vojnu. Teherán sa však snaží držať bokom, keďže do „zostavy“ osi zla sa dostal aj tamojší fundamentalistický režim, kde reformisti prezidenta Chatámího ťahajú za kratší koniec. Nervózni sú aj ostatní susedia Husajnovho Iraku. Jordánsky kráľ Abdulláh varoval Washington, že prípadný útok na Irak by mohol vyvolať nestabilitu v celom regióne. Varovanie prišlo aj zo Saudskej Arábie, na území ktorej je rozmiestnených 5000 amerických vojakov. Jej predstavitelia však vyjadrili ochotu prispieť k vyvolaniu revolúcie, ktorá by Husajna zvrhla. Zvláštnou kapitolou je Turecko, a to nielen preto, že je členskou krajinou NATO. Spoločným problémom Turecka a Iraku sú ich početné kurdské menšiny. Na to naráža aj riaditeľ tureckého Inštitútu pre zahraničnú politiku Seyfi Tashan. AUDIO: “Turecko nechce byť vtiahnuté do vojnového konfliktu s Irakom. A potom je tam všeobecné presvedčenie, že ak dôjde k americkej intervencii do Iraku, mohol by nastať jeho rozpad a vznik nezávislého kurdského štátu na severe Iraku, a to by bola pre Turecko kliatba.“ Najmenším susedom Iraku je Kuvajt. Inváziou Husajnovej armády do tohto malého štátu v Perzskom zálive na začiatku deväťdesiatych rokov sa dodnes trvajúce problémy s Irakom začali. Pri spomienke na roky, ktoré potom nasledovali, teda na poľavujúcu odhodlanosť spočiatku pevnej protiirackej koalície, nemôže nikoho prekvapiť, že viacerí európski spojenci dnes varujú Washington pred jednostrannou akciou v Iraku. V záujme úspešného pokračovania medzinárodného boja proti terorizmu nezostáva než veriť, že ak už bude vojenská akcia, a to kdekoľvek, skutočne nevyhnutná, bude mať opäť rovnako širokú podporu, ako tomu bolo v prípade Afganistanu. Ochota načúvať partnerovi bude nevyhnutná na všetkých stranách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...