Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       15. február 2002 Otázniky okolo zabitia afganského ministra Jaroslav Rozsíval Ako sme vás už informovali v správach, včera došlo na kábulskom letisku k tragickej udalosti, keď pútnici, smerujúci do Mekky, ubili na smrť afganského ministra dopravy Abdula Rahmana. Podľa predsedu dočasnej afganskej vlády Hamida Karzaia išlo však o sprisahanie. Smrť ministra dopravy a cestovného ruchu Abdula Rahmana je podľa predsedu dočasnej afganskej vlády Hamida Karzaia výsledkom sprisahania! Podľa Karzaia bude v súvislosti s Rahmanovým zabitím zatknutých viacero predstaviteľov vládnej moci v Kábule, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Saudskej Arábii. Podľa pôvodnej informácie afganského ministerstva vnútra bola za Rahmanovu smrť zodpovedná skupina pútnikov, ktorá na kábulskom letisku čakala na lietadlo do Mekky. Celý prípad však otvoril hneď na začiatku viacero otázok: Išlo len o náhodnú šarvátku, alebo sú v pozadí prípadu aj jestvujúce spory medzi súperiacimi frakciami dočasnej afganskej vlády? Zdá sa, že vyhlásenie premiéra Karzaia podporilo tú druhú verziu. Poďme ale po poriadku: O tom, čo sa včera stalo na samotnom letisku, hovorí jeden z priamych svedkov udalosti Bašir Ahmad: AUDIO: „Mali sme problém s letiskom a civilnou správou letov. Nemohli nám pripraviť let pre pútnikov načas. Táto nedbalosť rozčúlila mužov i ženy. Jedna stará žena, ktorá tam čakala už 24 hodín, zomrela napokon od zimy.“ Hnev pútnikov sa ešte zväčšil po tom, čo na letisko prišiel minister Rahman, ktorý mal letieť do Indie. Na letisku už niektorí ľudia čakali takmer tri dni na lietadlo do Mekky, kam sa ako moslimi musia vybrať aspoň raz za život. Hovorí ďalší očitý svedok Abdul Latif: AUDIO: „Bolo pol šiestej podvečer keď minister spolu s ďalšími ľuďmi chceli odletieť do Indie, pútnici medzitým začali proti nemu protestovať. Ja tiež. Povedali sme mu, že nemôže odísť skôr, ako my odletíme do Mekky.“ Niektorí pútnici sa rozbehli pred lietadlo a zabránili mu tak v odlete. Po dvoch hodinách sa niekoľkým mužom podarilo dostať na palubu a prinútiť ministra opustiť lietadlo: A tu došlo pravdepodobne aj k útoku, ktorý sa napokon skončil ministrovou smrťou. Rahman utrpel viacero bodných a rezných rán. Členovia ochranky ho potom naložili do auta a odviezli do nemocnice. Zatiaľ však nie je jasné, či minister zomrel na mieste, alebo až v nemocnici. Vráťme sa teraz k vyhláseniu premiéra Karzaia a spomenutým otáznikom. Faktom je, že ochranka, starajúca sa o bezpečnosť člena dočasnej vlády, zlyhala. Za tú zodpovedá ministerstvo vnútra, ktoré je zodpovedné aj za bezpečnosť civilného letiska. O tento rezort však súperia členovia bývalej Severnej aliancie s royalistami, blízkymi ex-kráľovi Zahirovi Šahovi. Rahman bol kedysi politickým poradcom strany protitalibanského generála Masúda, po nezhodách s Masúdom však stranu opustil. V priebehu rokovaní o budúcnosti Afganistanu v Bonne sa pridal k prívržencom bývalého kráľa Šaha. Ministerstvá obrany a vnútra však v súčasnosti podliehajú bývalým členom Severnej aliancie. Premiér dočasnej vlády Hamid Karzai zriadil vyšetrovaciu komisiu, ktorej úlohou je zistiť, čo sa vlastne na kábulskom letisku stalo. Zdá sa, že jej členovia nezaháľali. Vo vyhlásení, ktoré prečítal minister kultúry Sajed Rahím sa hovorí, že za vraždu ministra Rahmana nie sú zodpovední pútnici, ale generáli a pracovníci tajnej služby a ministerstva spravodlivosti. Traja z nich už pravdepodobne unikli lietadlami do Saudskej Arábie. Ďalší štyria podozriví už boli zadržaní a afganská vláda požiadala Saudskú Arábiu, aby hľadaných potenciálnych účastníkov sprisahania zatkla. Faktom je, že v blízkosti letiska sa nachádzajú kasárne medzinárodných bezpečnostných síl ISAF, územie civilnej časti letiska však nespadá pod ich kontrolu. Plukovník jednotky ISAF Wayland Parker vyhlásil, že ani po dve hodiny trvajúcej roztržke ministerstvo vnútra nepožiadalo medzinárodné sily o pomoc. Krátko po útoku povolili dokonca afganské bezpečnostné sily odlet dvom lietadlám, smerujúcim do Mekky. Otázniky, ktoré zostali visieť nad priestorom kábulského letiska, ako aj nad budovou afganského ministerstva vnútra, či spravodlivosti, sa však len tak skoro nestratia a vyžiadajú si aj svoje odpovede – rozpory vo vnútri dočasnej afganskej administratívy môžu nebezpečne vyhrotiť súčasnú napätú situáciu v krajine. Afganistan nemá vlastnú armádu a jeho bezpečnostné sily nie sú schopné zaistiť bezpečnosť na celom území krajiny. Odpoveď by preto mala prísť aj zo strany Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by mala v dohľadnom čase rozhodnúť o prípadnom rozšírení medzinárodných bezpečnostných síl pre Afganistan.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...