Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       22. február 2002 Dočasný afganský premiér navštívi Irán, jednu z krajín “osi zla” Gabriel Sedlák Delegácia dočasnej afganskej vlády vedená premiérom Hamidom Karzáím pricestuje v nedeľu na dvojdňovú návštevu susedného Iránu. Návšteva sa odohrá v čase, keď Spojené štáty obviňujú Irán zo snahy destabilizovať Karzáího administratívu. Módni návrhári a rôzni iní estéti sa priam predbiehajú pri chválení štýlu obliekania dočasného afganského premiéra Hamida Karzáího. Symbióza tradície a modernosti, typická pre jeho odev, ktorá očarila pozorovateľov napríklad počas darcovskej konferencie v Japonsku či v americkom Kongrese, sa však počas Karzáího najbližšej návštevy témou zrejme nestane. Jednak preto, že v susednom Iráne nie je výzor afganského lídra až taký exotický, no hlavne kvôli citlivosti vzťahov medzi Afganistanom a Iránom. Hlavné mesto jedného z troch štátov, ktoré americký prezident George Bush označil za „os zla“ podporujúcu terorizmus, navštívi premiér susednej krajiny, na budovanie nových inštitúcií ktorej dozerá teraz - po porážke tamojšieho talibanského režimu – v postate celý svet. Washington nedávno obvinil Teherán, že sa pokúša destabilizovať dočasnú afganskú administratívu, ktorá začala úradovať vlani v decembri. Keďže najväčší podiel na páde Talibanu majú nepochybne Spojené štáty, nemožno sa čudovať, že úzkostlivo sledujú osudy nových štátnych štruktúr Afganistanu. CIA v minulých dňoch varovala pred hrozbou obnovenia občianskej vojny v tejto krajine, kde sa mnohí lokálni vodcovia nechcú deliť o moc, ktorú získali v bojoch počas viac ako dvoch desaťročí. Pokiaľ ide o prípadné iránske zasahovanie do vnútorných vecí Afganistanu, šéf jeho diplomacie Abdulláh Abdulláh obavy Spojených štátov nezdieľa. AUDIO: “V Iráne bude reč o posilnení vzťahov a rozšírení spolupráce v rôznych oblastiach. Susedné krajiny môžu mať úžitok iba zo situácie, keď je v Afganistane pri moci reprezentatívna vláda, proces politických zmien napreduje a prevláda stabilita. Zo žiadnej inej situácie.“ Afganský minister zahraničných vecí Abdulláh Abdulláh ocenil aj zákrok iránskych bezpečnostných síl, ktoré nedávno zatkli pri pokuse o prekročenie afgansko-iránskej hranice 150 osôb, podozrivých z príslušnosti k teroristickej organizácii al-Kajda. AUDIO: „K spolupráci medzi Iránom a Afganistanom v boji proti terorizmu už došlo. Sľúbili nám, že budú pátrať po akýchkoľvek podozrivých osobách spojených s al-Kajdou a o všetkom budú informovať naše bezpečnostné orgány.“ Teherán bol podozrievaný z tolerovania odporcov nového afganského režimu na svojom území. Dôkazom opaku má byť reakcia iránskych úradov na aktivity jedného z bývalých veľkých hráčov rozvráteného Afganistanu Gulbuddina Hekmatyara, ktorý odmieta uznať Karzáího vládu a vyhráža sa pripravenosťou mudžahedínov postaviť sa so zbraňou v ruke proti medzinárodným mierovým jednotkám. Hovorí opäť jej minister zahraničných vecí Abdulláh Abdulláh. AUDIO:„Pokiaľ ide o Hekmatyara, Irán oznámil, že môže vycestovať a prihlásiť sa u afganských úradov. A iránske úrady mu bránia vo všetkých jeho politických aktivitách. Hekmatyar nemá povolenie pre ďalšie aktivity z jeho tamojšieho sídla.“ Teherán však nebol v podozrení iba kvôli podpore odporcov novej afganskej vlády priamo v Iráne, ale aj v samotnom Afganistane, predovšetkým v jeho západnej časti, susediacej s Iránom. Na tomto mieste je zaujímavé pripomenúť, že Irán, tak ako väčšina krajín sveta, nikdy neuznal vládu Talibanu, a jediným oficiálnym kontaktom medzi oboma štátmi bol konzulát v západoiránskom Heráte. Obavy Spojených štátov považuje za neopodstatnené aj zvláštny vyslanec Európskej únie Klaus Klaiber, podľa ktorého by obnova Afganistanu bez pomoci Iránu nebola úspešná. Viacerí experti upozorňujú, že práve rekonštrukcia vojnou zničeného susedného štátu bude testom pre Irán. Zjednodušene sa dá povedať, že pri pohľade na Afganistan ovládaný Talibanom, hostiacim bin Ládinových teroristov, nebolo ťažké vidieť zlo. No v prípade napríklad Iránu žiadajú krajiny, kritizujúce Bushove „silné slová“, dôkazy, ktoré by oprávňovali hovoriť o Iráne ako o krajine zla. V dôsledku benevolentnejšieho prístupu akoby však zabúdali, že Irán, to nie je iba reformný prezident Mohammad Chatámí, ale aj so Západom nezmieriteľní fundamentalisti, ktorú majú v rukách nikým nevolené, avšak rozhodujúce inštitúcie. A nie je vylúčené, že od nich vedú stopy k ľuďom, ktorí nie sú nadšení novými pomermi v Afganistane. Jedným z mnohých svetiel na konci iránskeho tunela by mohol byť včerajší úspech reformistov, ktorí v parlamente presadili výzvu vláde, aby vyšetrila americké obvinenia Teheránu, že sa pokúšal prepašovať zásielku zbraní Palestínčanom a že poskytoval útočisko členom al-Kajdy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...