Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       25. február 2002 Návrh Saudskej Arábie sa môže stať základom nového usporiadania Blízkeho východu Daniel Raus Na Blízkom východe sa napriek pokračujúcemu násiliu možno blýska na lepšie časy. Izraelská armáda zmiernila domáce väzenie šéfa Palestínčanov Jásira Arafata v reakcii na zadržanie pravdepodobného organizátora atentátu na izraelského ministra Zeeviho. Najviac sa však hovorí o saudskoarabskom návrhu, podľa ktorého by Izrael mohol získať diplomatické uznanie výmenou za ukončenie okupácie palestínskych území. K paradoxom dejín patria zdanlivo stratené situácie, ktoré zrazu pomôžu k nájdeniu riešenia. Čosi podobné sa možno stane na Blízkom východe. Momentálne tam síce prebieha palestínska intifáda, ktorá po vzore predchádzajúceho povstania môže trvať aj celé roky. Nádeje na mier sú prakticky nulové. A predsa sa nečakane objavil návrh, ktorý môže vrátiť Izrael a Palestínčanov za rokovací stôl, ba čo viac, môže sa stať základom dlho očakávanej mierovej zmluvy. S návrhom prišla Saudská Arábia. Jej faktický vládca (aj keď v oficiálnej hierarchii muž č.2) korunný princ Abduláh zverejnil hlavné myšlienky v rozhovore pre americký denník New York Times. Stalo sa to samozrejme s požehnaním chorého kráľa Fahda, a možno aj s predbežným súhlasom iných arabských štátov. Isté je, že o návrhu sa má rokovať koncom mesiaca na stretnutí Ligy arabských štátov v Libanone. Podľa predpokladov podporil iniciatívu šéf Palestínčanov Jásir Arafat. Nadšene reagoval aj generálny tajomník OSN Kofi Annan, ktorý v telefonáte do Rijádu hovoril o pozitívnom kroku v kritickom čase, ako aj o potrebe nového myslenia pre trvalý mier na Blízkom východe. Čo je ale podstatné, ústretové hlasy zazneli z Jeruzalema. Šéf izraelskej diplomacie Šimon Peres venoval posledné desaťročie svojho života pokusom o zmierenie s Palestínčanmi. Jeho optimizmus teda nebol prekvapením: AUDIO: „V postoji Saudskej Arábie vidíme nové prvky. Predovšetkým sa rozhodla ukončiť svojiu pasivitu, čo sa týka nášho konfliktu s Palestínčanmi. Po prvý raz vidno pripravenosť veľmi dôležitej arabskej krajiny urobiť kroky na povzbudenie mieru“. Ochotu rokovať o saudskoarabskom návrhu prejavil však aj premiér Ariel Šaron. Ten, podľa domácich médií, požiadal dokonca Spojené štáty, aby rokovania o návrhu zorganizovali. Z vecného hľadiska je podstatné, že mierový plán vychádza z kolísky islamu a súčasne z dôležitého arabského štátu. V Saudskej Arábii sa práve skončila tradičná púť hadž, ktorú kráľ Fahd a korunný princ Abduláh využili na odsúdenie terorizmu, aj na kritiku izraelskej okupácie. Medzinárodnou iniciatívou by mohli dosiahnuť to, čo doteraz nedokázali Egypt alebo Jordánsko: stať sa účinným katalyzátorom izraelsko – palestínskeho mierového procesu. Saudskoarabský návrh má však dve slabiny: po prvé, predpokladá, že sa Izrael stiahne za hranice z roku 1967. To znamená, že by sa vzdal nielen západného brehu Jordánu a pásma Gazy, ale aj citlivého historického Jeruzalema, čo žiadna izraelská vláda neurobí. Hranice s Jordánskom totiž tvorila kedysi cesta medzi novým a starým (alebo východným) Jeruzalemom. To je asi ako keby za hranicami Slovenska skončil bratislavský hrad. Po druhé, o návrhu sa má rokovať bez prímeria. Práve to je ale podmienkou Šaronovej vlády aj amerického prezidenta Busha, ktorí bez ukončenia násilia nechcú rozhovory ani začínať. Či sa dajú presvedčiť o rozumnosti zrušenia takejto podmienky, to je otázka. Vážnou otázkou bude nepochybne tiež charakter palestínskeho štátu a záruky bezpečnosti pre Izrael, nehovoriac napríklad o palestínskych utečencoch. Ponuka je však lákavá: Saudská Arábia, a s ňou možno aj celý arabský svet, by uznal existenciu Izraela. Je to teda akási vyššia forma filozofie „územie za mier“, na ktorej boli založené dohody z Oslo. Ak teda uvedený návrh neskončí v koši, môže sa stať naozaj základom nového usporiadania Blízkeho východu. Dodajme ale, že k ideálnym vzťahom medzi obyvateľmi štátu Izrael a ich susedmi zo štátu Palestína to môže mať ešte stále ďaleko. Medzi oboma krajinami môže byť totiž čosi na spôsob železnej opony. Mnohí obyvatelia tejto horúcej oblasti si ale myslia, že aj to je lepšie ako terajšia situácia. A možno majú pravdu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...