Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       26. február 2002 Odpoveďou EÚ na výzvy globálneho sveta by malo byť posilnenie jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Breffni O´Rourke, Peter Gabaľ Minulotýždňový škandál okolo výrokov českého premiéra Zemana na adresu palestínskeho vodcu Jásira Arafata vyvolal silnú negatívnu odozvu nielen v arabskom svete, ale aj v Európskej únii. Tá sa totiž snaží vytvárať celistvú spoločnú zahraničnú politiku, a Zeman sa dostal do rozporu s postojom Európy k blízkovýchodnej otázke. Práve v Arafatovi vidí Brusel jedinú osobu kombinujúcu dostatok autority a legitimity reprezentovať Palestínčanov navonok, a teda aj voči Európe, ktorá sa zase do istej miery snaží byť protiváhou k dlhodobej americkej politike podpory Izraela. Práve preto český premiér pri uhladzovaní výrokov o paralelách medzi Arafatom a Hitlerom nielenže musel zjemňovať svoje výroky s ohľadom na arabský svet, ale tiež zdôrazňoval, že česká zahraničná politika voči Blízkemu Východu bola vždy koordinovaná so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Európskej únie. Núka sa tu tak viacero otázok o rovnováhe medzi spoločnými záujmami Únie a suverenitou jej členských, prípadne i kandidátskych krajín. Európska únia so spoločným trhom, voľným pohybom kapitálu a pracovných síl a z väčšej časti od Nového roka navyše spojená spoločnou menou sa v pravom slova zmysle môže považovať za ekonomického obra. Napriek tomu na medzinárodnopolitickej scéne často pôsobí ako trpaslík. V mnohých ohľadoch a témach už teraz nie je jednoduché nájsť stanoviská, spoločné pre všetkých členov, a po uvažovanom rozšírení o nové krajiny zo strednej a východnej Európy sa problém len zhorší. Zároveň však dianie v súčasnom globalizovanom svete priam volá po jasnejších postojoch ekonomického obra na hlinených zahraničnopolitických nohách. Boj proti terorizmu po minuloročnom 11. septembri a dianie na Blízkom východe sú len dva najviditeľnejšie z množstva príkladov. A práve tieto príklady azda najviac odhaľujú slabosť mláďatka zvaného spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Spomeňme si len, ako zoširoka najprv hľadala Únia spoločné stanovisko k Spojenými štátmi vedenej medzinárodnej protiteroristickej kampani, keď jednotliví členovia reagovali každý za seba, ignorujúc štruktúry Únie. Rovnako voči Blízkemu východu Európa len nervózne a zložito formuluje svoje postoje i napriek tomu, že na jednej strane ona sama má ambíciu hrať dôležitú úlohu na medzinárodnej scéne, a na druhej strane by ju v úlohe seriózneho partnera rád videl aj arabský svet. Ako však uplynulý víkend poznamenal nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, Európu nebude v tejto úlohe nikto brať vážne, pokiaľ nebude mať skutočne spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku takého druhu, k akému patria jej trh a mena – teda hodné nielen názvu spoločné, ale aj jednotné. V tomto duchu v Únii zaznievajú hlasy volajúce po ešte radikálnejšej integrácii a posilnení. Európsky komisár pre vonkajšie vzťahy Chris Patten vyzýva k užšej spolupráci v zahraničnej a bezpečnostnej politike a považuje ju za životne dôležitú pre také prípady, ako je snaha efektívne predchádzať konfliktom na Balkáne. Lenže - posilňovanie Bruselu musí mať logický protipól v oslabovaní pozícií jednotlivých členských štátov. A to sa nie všetkým páči. Menujme najmä Britániu, Dánsko a Švédsko ako príklady krajín, v ktorých takáto požiadavka najviac naráža na odpor v podobe strachu zo straty vlastnej suverenity. Historický pohľad by mal do úlohy optimistov stavať skôr priaznivcov integrácie, než jej odporcov, a príkladom za mnohé by mohli byť Spojené štáty americké, ktoré predsa tiež iba postupne a v dlhom časovom horizonte posilňovali právomoci federálnej vlády na úkor účastníckych štátov. Faktom je, že zahraničná a bezpečnostná politika nepatrí do rámca kompetencií Európskej únie a zostáva vyhradená členským krajinám. Zároveň je ale pravdou aj to, že členovia Únie predsa len vzali do úvahy silu medzinárodného tlaku na vytvorenie spoločnej platformy aspoň do tej miery, že po prvý raz ustanovili funkciu vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Riaditeľ tlačovej služby Európskeho parlamentu David Harley vysvetľuje: AUDIO: “Pociťuje sa ako veľmi dôležité pre vzťahy Európskej únie k iným kľúčovým regiónom, kontinentom a vládam vo svete, aby Únia mala jediného predstaviteľa, ktorý hovorí v jej mene, čo je napokon úlohou Javiera Solanu ako jej vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Ale to nie je priestor, ktorý by bol – formálne vzaté – včlenený do spoločnej kompetencie. Je to skôr priestor v ktorom vlády postupujú spoločne, zdieľajú idey a prijímajú spoločné rozhodnutia.” V súčasnosti však Javier Solana pôsobí ako spoločný hlas všetkých členských štátov – a ten je vo výsledku niekedy slabulinký. Skutočne dynamickou odpoveďou na výzvy globálneho sveta podľa mnohých analytikov môže byť len posilenie jeho úradu. K týmto hlasom sa pridáva analytik londýnskeho Centra pre reformu Európy Steven Everts: AUDIO: „Je tu nesúlad medzi tým, čo Európska únia robí a čo od nej ľudia očakávajú. Ak sa ich spýtate, čomu by sa podľa nich mala Únia venovať, zahraničná a bezpečnostná politika stojí v ich rebríčku pomerne vysoko, pretože jasná väčšina – až dve tretiny - zdôrazňuje posilnenie jej zahraničnopolitickej úlohy.“ Nepochopenie tejto úlohy a zanedbanie potreby posilniť kompetencie Bruselu by podľa Evertsa malo kruté dôsledky. AUDIO: „Je tu rad ekonomicky a politicky nestabilných krajín - od severnej Afriky cez Blízky východ po strednú Áziu, ale tiež Moldavsko či Bielorusko a tie krajiny, ktoré sú priamo predo dvermi Únie, a stanú sa pre ňu veľmi vážnou bezpečnostnou a ekonomickou výzvou. A tam by sme mali zamerať svoje prostriedky.“ Európska únia podľa týchto hlasov má na výber. Ale je to výber medzi Babylonom - a teda zmätením osamelých jazykov - alebo spoločným postupom v prospech všetkých členských štátov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...