Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       28. február 2002 Moskvu znervózňuje americko-gruzínska vojenská spolupráca Gabriel Sedlák Americké ministerstvo obrany včera oznámilo, že sa možno bude podieľať na výcviku a vyzbrojovaní gruzínskych jednotiek. Cieľom tejto spolupráce má byť schopnosť gruzínskej armády zlikvidovať na vlastnom území predpokladané teroristické ciele. Hoci sa v posledných týždňoch hovorí o prípadnom zásahu proti Iraku, zdá sa, že ďalšia kapitola vojny proti terorizmu sa môže odohrať na území postsovietskeho Gruzínska. Tá by však, aspoň podľa doteraz zverejnených informácií, mala byť predovšetkým v réžii vlády v Tbilisi, i keď s výdatnou pomocou Američanov. A to vyvoláva na strane susedného Ruska, povedané slovami gruzínskych vládnych činiteľov, až hysterické reakcie. Spojené štáty hľadajú spôsob, ako pomôcť Gruzínsku v jeho snahe získať kontrolu nad časťou krajiny, ležiacou na južnom Kaukaze, v ktorom našli útočisko zločinecké gangy a pašeráci. Ale pravdepodobne aj ozbrojenci napojení na teroristickú sieť Usamu bin Ládina al-Kajda. Pentagon včera oznámil, že Spojené už poskytli Gruzínsku desať vojenských vrtuľníkov a možnosti ďalšej spolupráce sa teraz zvažujú. Hovorí zástupca šéfa amerického Zboru náčelníkov štábov Peter Pace. AUDIO: “Požiadali sme európske velenie americkej armády, aby s našimi náprotivkami v Gruzínsku zvážili, či by nemali úžitok z výcviku a vyzbrojenia ich jednotiek, a to preto, aby sa v prípade, že to bude pre obe vlády zaujímavé, zúčastnili na celej veci naši cvičitelia. Výsledok zatiaľ nepoznáme.“ Zástupcovia americkej armády v Európe už v utorok oznámili, že Gruzínsko nedávno navštívilo štyridsať jej príslušníkov, vrátane členov špeciálnych jednotiek, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v protiteroristickej kampani v Aganistane. Príčiny americkej angažovanosti v tejto oblasti vysvetľuje hovorkyňa Pentagonu Victoria Clarkeová. AUDIO: „Zamerali sme sa veľmi dôrazne na skutočnosť, že al-Kajda má svoje bunky v 50 či 60 krajinách sveta. Existujú isté náznaky nejakých kontaktov al-Kajdy v Gruzínsku. Žiadne závery ale z toho netreba vyvodzovať.“ Tou ostro sledovanou lokalitou je horská roklina Pankisi, ležiaca na hraniciach s Čečenskom, odštiepeneckou republikou Ruskej federácie. Po vypuknutí druhej rusko-čečenskej vojny sa roklina stala domovom tisícov čečenských utečencov, medzi ktorými sa podľa Moskvy skrývajú aj čečenskí separatistickí bojovníci. Príčinou napätia boli aj ruské obvinenia na adresu Tbilisi, že toleruje zásobovanie povstalcov cez gruzínske územie. Podľa amerických médií, odvolávajúcich sa na spoľahlivé zdroje, sa v rokline Pankisi ukrývajú nielen čečenskí separatisti, ale aj bojovníci al-Kajdy, ktorí utiekli z Afganistanu. Hovorí americký prezident George Bush. AUDIO: „Kdekoľvek by mala al-Kajda vplyv, pomôžeme krajine, ktorej by sa to týkalo, poraziť jej príšlusníkov a dostať ich pre súd.“ Moskva už dávnejšie tvrdí, že čečenskí povstalci využívajú prihraničnú roklinu Pankisi v Gruzínsku ako svoju základňu, z ktorej vyrážajú do bojov proti ruským jednotkám v Čečensku. Takáto bola reakcia ruského ministra zahraničných vecí Igora Ivanova na správy o amerických aktivitách v Gruzínsku. AUDIO: “Pokiaľ ide o možné rozmiestnenie amerických síl v Gruzínsku, podľa nás by to mohlo zhoršiť situáciu v regióne, ktorá je už aj tak ťažká, a Washington náš postoj pozná veľmi dobre.“ Američania naopak trvajú na tom, že v ich záujme je stabilita regiónu. A na rozdiel od vojenskej pomoci ponúkanej Moskvou je tá americká v Tbilisi vítaná. Ruské žiadosti o spoločnú vojenskú akciu proti čečenským povstalcom Gruzínci v minulosti opakovane odmietali. O príčinách gruzínskej obozretnosti voči Moskve hovorí Zeyno Baranová z washingtonského Strediska pre strategické a medzinárodné štúdie. AUDIO: „Otázka rokliny Pankisi je príčinou napätia medzi Ruskom a Gruzínskom už veľa rokov. No po 11. septembri začala ruská vláda hovoriť, že by mala s Gruzínskom urobiť to, čo robia Spojené štáty v Afganistane.“ Gruzínci dnes vyhlasujú, že si nenechajú hovoriť do svojich vnútorných záležitostí. A prezident Eduard Ševardnadze hovorí o spolupráci s americkou armádou ako o súčasti dlhodobého plánu na posilnenie nezávislosti jeho krajiny, so stratou ktorej – rovnako ako ďalších postsovietskych republík – sa mnohí politici v Moskve dodnes nevedia zmieriť. Nervozita Moskvy odkrýva jej slabé stránky. Hoci by Rusi logicky mali privítať akýchkoľvek spojencov vo svojom boji proti terorizmu, za ktorý vydávajú svoju vojenskú akciu v odštiepeneckom Čečensku, neradi vidia, ak im niekto bezprostredne vidí do ich čečenských kariet. Existujú zrejme rôzne predstavy o boji proti terorizmu. Svoje o tom už veľakrát povedali organizácie, monitorujúce dodržiavanie ľudských práv v Čečensku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...