Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. marec 2002 Najväčšie náboženské násilie za desať rokov si v Indii vyžiadalo už vyše 200 obetí Gabriel Sedlák V západoindickom zväzovom štáte Gudžarát zúri od štvrtka nábožensky motivované násilie, najväčšie za posledných desať rokov. Počet obetí krvavých zrážok medzi hinduistami a moslimami sa blíži k trom stovkám. Rozbuškou sa stal stredajší útok radikálnych moslimov, ktorí zapálili vlak vezúci hinduistov. Zahynulo pri tom 58 ľudí. Reakcia v Indii väčšinových hinduistov na sebe nenechala dlho čakať. Najničivejšie nepokoje vypukli v najväčšom meste Gudžarátu Ahmadabade, kde napríklad v noci na dnes útočníci zapálili chatrče, v ktorých žije chudobná moslimská komunita. O život prišlo 52 tamojších obyvateľov. Všetky zväzové indické štáty vyhlásili bezpečnostné opatrenia v obavách pred ďalšími zrážkami moslimov a hinduistov. Násilné zrážky sa zatiaľ nepreniesli za hranice štátu Gudžarát, ktorého minister vnútra nariadil strieľať do každého, kto sa dopustí akýchkoľvek násilností, alebo podpaľačstva. Situácia v Ahmadabade, ale aj v mnohých ďalších mestách, sa totiž polícii vymkla spod kontroly na mnohých miestach, kde hinduisti útočili na obchody, domy a rôzne podniky. Do oblasti boli prevelené aj vojenské jednotky rozmiestnené pozdĺž hraníc so susedným Pakistanom. Indický minister obrany George Fernandes k opatreniam v Ahmadabade povedal. AUDIO: „Netreba sa utiekať k násiliu. Ak sú niekde nepokoje, každý by mal radšej zostať doma a prispieť k pokojnej situácii, aby sa do mesta navrátil normálny život.“ Súčasná vlna násilia sa v Indii považuje za najhoršiu za posledných 10 rokov. Vtedy sa však rozšírila dokonca do metropoly Dillí a ďalších väčších miest. Príčinou stredajšieho moslimského útoku na vlak s hinduistami bol zámer Svetovej rady hinduistov postaviť na troskách mešity zo 16. storočia hinduistický chrám. Hinduisti, ktorí sa stali obeťami stredajšieho útoku, sa vracali práve zo severu Indie, kde by chrám mal stáť. Zničenie spomínanej mešity hinduistami bolo v roku 1992 príčinou násilností, ktoré si v celej krajine vyžiadali podľa niektorých zdrojov až tritisíc obetí. Centrálna vláda v Dillí vyzýva na upokojenie situácie z obáv pred možným rozšírením nepokojov do celého štátu. Od roku 1947, kedy miliardová India získala nezávislosť, si konflikty medzi hinduistami a moslimami vyžiadali takmer milión ľudských životov. Práve konflikt medzi týmito dvoma najpočetnejšími náboženskými skupinami je akýmsi vredom v tele indického štátu, ktorý ním bol napadnutý hneď pri zrode vlastnej štátnosti. To, že tento problém môže trápiť Indiu ešte dlho, dokazuje aj jav, typický pre mnohé oblasti sveta, postihnuté krvavým riešením otázky „kto tu bol skôr“. Pod troskami niekoľko storočí starej mešity, na ktorých má byť postavený nový svätostánok, sa skrývajú základy pôvodného hinduistického chrámu. Investor stavby v snahe predísť ešte väčšej eskalácii konfliktu navrhol v piatok odloženie začiatku výstavby. Za to však od vlády požaduje garancie, že neskôr sa so stavbou bude môcť začať. Táto situácia je doteraz najväčšou výzvou svojho druhu pre vládu hinduistických nacionalistov premiéra Vádžpéjího, ktorí sú pri moci od roku 1999. Prichádza pritom vo veľmi nevhodnom čase, keď sa spor so susedným moslimským Pakistanom, vyvolaný decembrovým teroristickým útokom na indický parlament, stále nepodarilo zažehnať. Pakistanská vláda dnes vyslovila poľutovanie nad poslednými udalosťami v Indii a zároveň preventívne prijala bezpečnostné opatrenia v Karáčí na juhu Pakistanu, kde žije hinduistická menšina. Kedykoľvek totiž došlo k útokom proti moslimom v Indii, terčom hnevu pakistanských moslimov sa stali pre zmenu tam žijúci hinduisti. Preto sa polícia v Karáčí radšej vopred pripravila na možné útoky moslimských radikálov, vracajúcich sa z mešít po tradičných piatkových bohoslužbách. V celej situácii nepochybne hrozí tradičná zákonitosť, že násilie plodí násilie. Výsledkom môže byť začarovaný kruh, z ktorého sa celé roky alebo desaťročia hľadá cesta von, ako je to napríklad na Blízkom východe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...