Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       4. marec 2002 Má návrat zbrojných inšpektorov do Iraku zmysel? Anna Šišková Zatiaľ čo Organizácia spojených národov a Irak sa tento týždeň chystajú obnoviť rozhovory o návrate zbrojných inšpektorov OSN do Iraku, bývalí šéfovia inšpekcií vyzývajú Spojené štáty, aby začali rozhodnú akciu voči tejto krajine. Varujú, že politika appeasementu voči Iraku, tak ako ho presadzujú Francúzsko a Rusko by mohlo viesť k neprijateľnému riziku. Viac už v príspevku, ktorý spracovala Anna Šišková. Skupina amerických expertov, zložená z bývalých šéfov zbrojných inšpekcií OSN zameraných na odhalenie skrýš irackých biologických a jadrových zbraní dospela k jednoznačnému záveru, že prezident Saddám Hussajn pokračuje vo svojej snahe získať zbrane hromadného ničenia, pričom v ich použití proti Európe mu môžu zabrániť výlučne Spojené štáty a krajiny susediace s Irakom. Traja bývalí šéfovia inšpekcií OSN zároveň kritizovali dvoch stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, Francúzsko a Rusko, za nebezpečnú politiku appeasementu, ktorú presadzujú vo vzťahoch k Iraku. Obe krajiny podľa nich momentálne uprednostňujú svoje krátkodobé ekonomické záujmy vo vzťahu k Bagdadu, preto sa na nich nedá spoľahnúť, že v prípade hlasovania vybavia možné budúce tímy inšpektorov silným a nekompromisným mandátom. Diskusia troch bývalých šéfov inšpekcií, ktorá v piatok odznela na pôde amerického senátu sa uskutočnila v čase, keď svetové médiá špekulujú, že ďalším krokom Spojených štátov v boji proti terorizmu bude akcia voči Iraku. Väčšina európskych spojencov, vrátane Ruska však tento scenár jasne odmietla a kritizovala. Posledný tím zbrojných inšpektorov OSN, ktorým Irak neustále kládol prekážky v ich práci opustil Irak v roku 1998, deň pred vtedajšími americkými útokmi. Tento týždeň má však generálny tajomník OSN Kofi Annan rokovať o ich možnom návrate s irackým ministrom zahraničných vecí Nádžíbom Sabrim. Annan dúfa, že rokovania uspejú a práca tímu inšpektorov vyhľadávajúcich iracké zbrane hromadného ničenia bude po viac ako troch rokoch obnovená. David Kay, ktorý viedol inšpekcie OSN v roku 1991 a 1992 tvrdí, že jadrová hrozba zo strany Iraku je akútna a skutočná. Podľa neho inšpekcie OSN pomohli pri obmedzení irackého programu vývoja zbraní hromadného ničenia, Hussajn však minul na získanie jadrových zbraní milióny dolárov a jediné čo mu momentálne chýba pre dosiahnutie konečného cieľa je štiepitelný materiál. Kay sa pritom odvolal na správy nemeckých tajných služieb: AUDIO „Nemci minulý rok informovali, že najmenej v druhej polovici minulého roka Irak vyvinul obrovské úsilie o získanie štiepitelných materiálov a že bez pomoci zo ZAHRANIČIA Irak získa jadrové zbrane do troch až šiestich rokov.“ Hoci predchádzajúce inšpekčné tímy iracký program vývoja zbraní hromadného ničenia obmedzili, Irak medzitým pokročil vo vývoji biologických zbraní a momentálne je schopný produkovať smrteľné baktérie, medzi inými baktérie schopné zničiť úrodu, dobytok, alebo antrax. Richard Spertzel, ktorý viedol tím OSN kontrolujúci iracký program vývoja biologických zbraní štyri roky podčiarkol obrovský záujem Iraku na vývoji týchto programov. AUDIO Program vývoja biologických zbraní je jednou z hlavných priorít Iraku. Považujú ho za kľúčový nielen pre štátnu bezpečnosť, ale aj pre bezpečnosť Hussajnovho režimu. Jeden z popredných predstaviteľov konštatoval, že program je považovaný za mocenskú zbraň, takú, ktorá by zabezpečila, aby sa susedia Iraku pozerali na veci pohľadom Bagdadu.“ Ani jeden z expertov si nemyslí, že návrat zbrojných inšpektorov OSN do Iraku môže závažným spôsobom narušiť Hussajnove záujmy, môže však Spojeným štátom poskytnúť čas, aby si pripravili ďalšie prostriedky na odstránenie jeho režimu. Táto výhoda sa však podľa nich môže stať aj nevýhodou - mohla by ostatné krajiny presvedčiť, že Irak spĺňa podmienky stanovené Organizáciou spojených národov. Spojené štáty podľa nich neuspeli vo svojej snahe presvedčiť väčšinu krajín, že Američanmi podporované sankcie OSN neprispievajú k útrapám bežných Iračanov, naopak väčšina ich verí, že sankcie prispeli k vyhladovaniu obyvateľov Iraku. Už citovaný expert Richard Spertzel vyjadril presvedčenie, že za hlad a utrpenie ľudí v Iraku jednoznačne nenesú zodpovednosť sankcie OSN. AUDIO „Hlad a nedostatok liekov v Iraku bol výsledkom Hussajnovho odhodlania využiť dostupné prostriedky na zbrane hromadného ničenia. Nebol to výsledok sankcií. Irak však vyhral propagandu a Američania, rovnako ako ľudia v Európe, či na Blízkom východe veria, že za utrpenie Iračanov nesieme zodpovednosť my.“ Očakáva sa, že americký viceprezident Dick Cheney sa bude počas blížiacej sa cesty po krajinách Blízkeho východu snažiť o získanie podpory pre prípadnú americkú akciu zameranú na pád Hussajnovho režimu. Väčšina amerických spojencov vojnu proti Iraku odmieta, britský premiér Tony Blair však minulý týždeň zmenil svoje pôvodne opatrné stanovisko v tejto veci a vyhlásil, že pri „správnych podmienkach“ Briti vojenskú akciu voči Iraku podporia. Ďalšou fázou boja proti terorizmu sa bude pravdepodobne zaoberať aj návšteva britského premiéra vo Washingtone, ktorá sa uskutoční na budúci mesiac.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...