Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. marec 2002 Správa amerického ministerstva zahraničných vecí o dodržiavaní ľudských práv vo svete Jaroslav Rozsíval „Pre celý svet bol uplynulý rok rokom, v ktorom sa otázka ľudských práv dostala do stredu pozornosti vďaka globálnemu terorizmu“ píše sa na úvod textu amerického State departmentu, ktorý pokračuje citátom zo správy prezidenta Georgea Busha o stave Únie: „Celý svet bol 11.septembra 2001 unikátnym spôsobom postavený pred jasnú voľbu: Spojené štáty sa rozhodli pre slobodu a dôstojnosť každého života.“ Od tohto postoja sa odvíja aj celý text správy, ktorá sa podrobne zaoberá situáciou v dodržiavaní ľudských práv v jednotlivých krajinách sveta, vrátane Slovenska. Správa je mimoriadne kritická voči porušovaniu slobody slova, tlače, občianskych slobôd, či korupcii. V zdôvodnení správy o dodržiavaní ľudských práv vo svete americký minister zahraničných vecí Colin Powell pred novinármi vyhlásil: AUDIO: „Skúsenosti nám ukázali, že krajiny, ktoré preukazujú vysoký stupeň dodržiavania ľudských práv, sú aj tie najbezpečnejšie a najúspešnejšie. A naozaj, dodržiavanie ľudských práv je základným predpokladom dlhotrvajúceho mieru a stáleho ekonomického rastu, teda cieľov, ktoré Američania zdieľajú spolu s ostatnými ľuďmi na celom svete.“ Podľa správy amerického State departmentu patria do zoznamu krajín, v ktorých sa najviac porušujú ľudské práva, predovšetkým Irak, Irán a Severná Kórea, teda štáty, ktoré prezident Bush označil za krajiny tzv. osi zla, ďalej Čína a väčšina krajín bývalého Sovietskeho zväzu, s výnimkou pobaltských krajín. Okrem územia Čečenska je stav dodržiavania ľudských práv v Rusku na lepšej úrovni, ako v Uzbekistane, Kirgízsku, či Turkménsku, kde podľa amerického ministerstva zahraničných vecí nemajú ľudia takmer žiadnu možnosť politickej účasti na chode štátu. Ostrú kritiku vyslovuje State department aj voči režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenku. Ten podľa správy neprijal žiadne opatrenia na vyriešenie závažných prípadov zmiznutia politických aktivistov z r.1999, na ktorých sa pravdepodobne podieľali aj vysokí vládni úradníci. Situácia v útlaku politickej opozície, médií a občianskej spoločnosti sa po znovu-zvolení Lukašenku v septembri minulého roku ešte zhoršila, píše sa v správe amerického ministerstva. Podobnej kritike je podrobený aj uzbecký prezident Islam Karimov, a to napriek jeho deklarovanej spolupráci s Washingtonom v boji proti terorizmu. Karimovov režim potláča podľa správy viacero základných ľudských práv - od práva na politické združovanie, cez náboženské slobody, až po slobodu tlače. V roku 2001 bolo v Uzbekistane zatknutých z politických, či náboženských dôvodov 7500 ľudí, mnohí z nich iba pre to, že navštívili mešity, ktoré neboli oficiálne uznané štátom. Na otázku novinárov, či spolupráca s takýmito štátmi v boji proti terorizmu nie je predsa len kontroverzná, odpovedal námestník ministra zahraničných vecí Lorne Craner: AUDIO: „V prípade spolupráce s nimi môžeme upozorňovať na situáciu v dodržiavaní ľudských práv a zlepšiť ju v krajinách, kde by sme to inak nemohli dosiahnuť. Nemám preto obavy, myslím si, že je to iba dobre, že sa tak stalo a myslím si, že o niekoľko rokov skonštatujeme, že šlo o dôležitý vedľajší výsledok našej spolupráce s nimi.“ Správa upozorňuje aj na pozitívne prípady prechodu od autoritárskeho režimu k demokracii - ako v prípade Peru, či Afganistanu, kde podľa správy nástup novej dočasnej vlády predstavuje pre milióny Afgancov a najmä afganských žien nádej na lepšiu budúcnosť. V prípade hodnotenia situácie na Slovensku správa konštatuje, že vláda vo všeobecnosti v minulom roku dodržiavala ľudské práva svojich občanov, avšak problémy v niektorých oblastiach naďalej pretrvávajú. Podľa amerického State departmentu vykonávajú slovenské občianske úrady efektívny dohľad nad bezpečnostnými zložkami, ktorých výkon - predovšetkým polície - sa v priebehu uplynulých rokov zlepšil. Napriek tomu sa však niektoré zložky polície, ako aj SIS dopustili zneužitia moci, píše sa v správe, ktorá upozorňuje na viaceré prípady neodôvodneného postupu miestnych policajných zložiek voči Rómom, pričom cituje aj známy prípad smrti Karola Sendreia na policajnej stanici v Magnezitovciach. Správa amerického State departmentu upozorňuje, že v mnohých prípadoch dochádza k zneužitiu moci príslušníkmi miestnej, či mestskej polície, ktorí nepodliehajú ministerstvu vnútra. Upozorňuje pritom aj na prípady obmedzenia slobody pohybu niektorých Rómov, ktorí hodlali vycestovať z krajiny. Veľká časť slovenských Rómov je podľa State departmentu vystavená sociálnej diskriminácii. Mnohé prípady rasových útokov voči Rómom neboli riadne vyšetrené, a to či už pre neochotu polície, alebo nedokonalosť zákona, či zlé finančné zázemie polície. Správa v tejto súvislosti upozorňuje aj na opatrenia ministerstva spravodlivosti na poskytnutie právnej pomoci občanom. Podľa nezávislých pozorovateľov však jestvuje medzi slovenskými sudcami korupcia, píše sa v správe, ktorá na inom mieste označuje za problematický výskyt obchodu so ženami a deťmi, diskrimináciu žien a všíma si aj prípad použitia zákona na ochranu cti zo strany vlády voči kritikom politikov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...