Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. marec 2002 Mubarak vo Washingtone Daniel Raus Egyptský prezident Husni Mubarak navštívil Washington, kde sa pokúšal presvedčiť amerického prezidenta Busha o potrebe okamžitého usporiadania izraelsko – palestínskych rokovaní na najvyššej úrovni. Biely dom je však naďalej skeptický a tvrdí, že mier musia chcieť obe strany. Hovorí sa, že hlad je najlepší kuchár – a na Blízkom východe zopár ľudí verí, že najlepším mierotvorcom bude násilie. Začarovaný kruh sa prehlbuje a nádej pomaly strácajú aj skalní optimisti. Palestínski radikáli vyhlasujú, že ich zásoby samovražedných útočníkov sú neobmedzené. A izraelský premiér Ariel Šaron odpovedá, že bude „biť“ Palestínčanov, až kým nebudú prosiť o prímerie. Kto môže v takomto konflikte zvíťaziť? Zdá sa, že ani najsilnejšia armáda nedokáže zastaviť odhodlaného teroristu. A samozrejme ani regiment teroristov nezmení veci k lepšiemu, iba ich zhoršuje. Ariel Šaron sa teda pokúša presvedčiť svet, že palestínske vedenie totálne zlyhalo, keďže podporuje teroristov, ktorých malo (podľa mierových dohovorov) dávno držať za mrežami. Šéf Palestínčanov Arafat pre zmenu tvrdí, že zlyhala Šaronova politika tvrdých odpovedí. V podstate sa teda potvrdili slová izraelskej aj palestínskej delegácie z rokovaní v Camp Davide, že blízkovýchodný konflikt môže mať iba dvoch víťazov alebo dvoch porazených. Povedať celú pravdu ale znamená okamžite dodať, že mier vtedy odmietol Jásir Arafat. Práve on má politickú zodpovednosť za terajšiu intifádu. Práve on veril, že hlad bude lepší kuchár a násilie mu pomôže dosiahnuť výhodnejšiu mierovú dohodu. Keďže situácia na Blízkom východe je v kritickom stave, viaceré krajiny sa pokúšajú sprostredkovať mier. Po Saudskej Arábii prichádza na scénu Egypt. Obom je ale nad slnko jasné, že kľúčovým sprostredkovateľom musí byť Washington, inakšie za slovami nebudú nasledovať činy. Egyptský prezident Husni Mubarak teda odišiel do Spojených štátov a žiadal prezidenta Busha o väčšiu angažovanosť na Blízkom východe. George Bush ho vypočul a mierové iniciatívy podporil. Okrem iného povedal: AUDIO: „Stretli sme sa v čase, keď sa národy v oboch krajinách vážne obávajú eskalácie násilia na Blízkom východe. Každý deň prináša správy o ďalších stratených životoch a palestínskych aj izraelských rodinách, otrasených týmito stratami. Obe naše krajiny berú situáciu veľmi vážne“. Husni Mubarak však nedosiahol zásadnú zmenu amerického postoja. Biely dom naďalej vysiela smerom k Palestínčanom dobrú a zlú správu: chceme, aby ste mali svoj štát, ale najskôr musíte ukončiť násilie. Až potom sa začne rokovať. Egyptský prezident sa pokúšal presvedčiť Georgea Busha o opaku: že rokovania sa majú začať hneď, s nádejou, že potom sa skončí aj násilie. Vyjadril sa takto: AUDIO: „Musíme, aj s americkou administratívou, urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa začali rokovania. Obe strany musia zasadnúť, či sa im to páči alebo nie. Musíme nájsť riešenie, zrušiť začarovaný kruh a zmeniť postoje s pomocou Spojených štátov, Egypta a ďalších krajín, ktoré to chcú. Inej cesty niet“. Postoj Washingtonu je však jasný: násilie sa nesmie tolerovať a už vonkoncom si nikto nesmie myslieť, že terorizmom dosiahne politické ciele. Jásir Arafat začal intifádu, Jásir Arafat ju musí aj ukončiť. Inakšie by mohol tvrdiť, že rokovania sú výsledkom jeho intifády, a že násilie vlastne prispelo k budúcej dohode. Na druhej strane treba poznamenať, že Washington je kritický aj k Šaronovej politike. Z úst hovorcu State Departmentu Richarda Bouchera zazneli mimoriadne silné slová: AUDIO: „Izraelské vojenské akcie v husto obývaných oblastiach a útoky na, alebo v blízkosti, objektov Palestínskej samosprávy zjavne pôsobia proti cieľu, ktorým je zníženie násilia a obnovenie rokovaní“. Na základnom postoji to ale nič nemení: treba ukončiť násilie a potom sa bude rokovať. Inými slovami: Jásir Arafat je v nepríjemnej situácii. Pred jeden a pol rokom vypustil džina z fľaše a teraz má za úlohu vrátiť ho späť. Džin je už ale možno väčší, ako Jásir Arafat.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...