Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. marec 2002 Prečo zlyhal pokus o dolapenie Radovana Karadžiča? Milan Nič Medzinárodné jednotky SFOR v Bosne minulý týždeň neuspeli pri pokuse o zatknutie Radovana Karadžiča. Vzápätí sa v niektorých západných denníkoch objavila informácia, že najhľadanejší muž na Balkáne, obvinený z vojnových zločinov, dostal pred akciou tajné varovanie od istého francúzskeho dôstojníka. Washington, Paríž i Brusel dnes toto podozrenie veľmi dôrazne odmietli. Podrobnosti má Milan Nič. Britský denník Times a nemecký večerník Hamburger Abendblatt pred niekoľkými dňami informovali o údajnom telefonáte, ktorý zachránil Radovana Karadžiča pred zajatím. Niekoľko minút po začiatku celej operácie mal francúzsky kapitán v Sarajeve zatelefonovať veliteľovi bosnianskosrbskej polície v mestečku Foča, ktorý následne varoval jedného z členov Karadžičovej ochranky. Túto krátku telefonickú konverzáciu na linke údajne odpočúvala britská tajná služba a londýnsky Times z nej dokonca citoval niektoré vety. Dotyčný policajt mal byť najskôr rozčúlený, že Francúz mu o pol siedmej ráno telefonuje do bytu a pýtal sa ho, čo chce. Dôstojník SFORu naliehavo oznámil, že by mali dávať pozor na Foču. Policajt najskôr nechápal a pýtal sa prečo. Francúz mal na to rýchlo odvetiť: „Viete, prečo nás Foča vždy zaujímala.“ Na vysvetlenie dodajme, že v okolí tohto mestečka vo východnej Bosne (za vojny prešlo veľkou etickou čistkou) sa dodnes zdržiava veľa bývalých vojnových zločincov. V okolí Foče sa koncom februára na niekoľ dní objavil aj ten najhľadanejší z nich – bývalý bosnianskosrbský vodca Radovan Karadžič. S 80-člennou ochrankou sa údajne ubytoval v pripravených domoch v horskej obci Čelebiči v blízkosti hraníc s jeho rodnou Čiernou Horou. Tá je súčasťou zväzovej Juhoslávie a jednotky SFOR nemajú mandát v nej zasahovať. Keď sa potvrdili spravodajské informácie o Karadžičovom pobyte, velenie SFOR rozhodlo o okamžitej akcii. Boli do nej zapojené americké a francúzske oddiely rýchleho nasadenia. Cieľom ich rozsiahlej operácie bolo prekvapiť ho priamo na mieste a zablokovať mu všetky únikové cesty. Z toho, čo o štvrtkovej operácii zatiaľ preniklo na verejnosť, sa naozaj zdá, že Karadžič unikol v poslednej chvíli. V osudné ráno z osady Čelebiči rýchlo úháňali do hôr tri rovnaké džípy značky Range Rover s tmavými sklami, ale každý v inom smere, aby zmiatli prenasledovateľov. V jednom z nich bol Karadžič. Špeciálne oddiely NATO nrazaili len na vonkajší okruh jeho telesných štrážcov, ktorí ich zatiahli do ostrej prestrelky. Pri neskoršej prehliadke domov v Čelebiči sa našli len zásoby ručných zbraní a munície, ktoré mali patriť Karadžičovej ochranke. Neuspešná bola aj dodatočná operácia na druhý deň, keď NATO dostalo správu, že sa Karadžičovi nepodarilo uniknúť do Čiernej Hory a stále sa zdržiava v okolitých lesoch. Bol štvrtkový útek Radovana Karadžiča výsledkom šikovnosti, náhody, alebo varovania? Doplatila západná aliancia na to, že jeho ľudia boli na takúto situáciu veľmi dobre pripravení, alebo na to, že ju zradil niekto z jej vlastných radov? Tieň podozrenia okamžite padol na velenie francúzskeho sektora, do ktorého spadá aj krízova oblasť juhovýchodnej Bosny. Jeden francúzsky dôstojník NATO bol odsúdený za to, že v roku 1999 odovzdal Srbom tajné dokumenty. Paríž je už dlhší čas v podozrení, že si neželá zadržanie Karadžiča, lebo by vyšli najavo jeho staré dohody s francúzskymi generálmi mierových jednotiek UNPROFOR, ktorí pôsobili v Sarajeve počas vojny v rokoch 1992 – 1995. Nepotvrdené informácie v tlači o zrade ďalšieho francúzskeho dôstojníka tak okamžite vyvolali diplomatický škandál. Nielen oficiálne miesta v Paríži, ale aj ministerstvo zahraničných vecí USA ich dnes veľmi dôrazne dementovali. Generálny tajomník NATO George Robertson vyhlásil, že správy o zradnom telefonáte absolútne nemajú opodstatnenie. Ale kde sa potom stala chyba? Možno bol najbližšie k pravde spravodajca iného britského denníka Daily Telegraph, ktorý kritickú oblasť v blízkosti Foče osobne navštívil. Podľa neho išlo o zle pripravenú operáciu, vopred odsúdenú na neúspech. Napríklad aj preto, že v snahe zablokovať Karadžičovi všetky únikové cesty velenie SFOR do nej zapojilo veľkú kolónu obrnených vozidiel. Hluk ich motorov podľa svedkov nadránom zobudil časť obyvateľov na okraji Foče, takže Karadžiča mohli pohotovo varovať miestni priaznivci. Tak či onak, bývalý bosnianskosrbský vodca si vydržiava početnú sieť informátorov, ktorí údajne monitorujú základe SFOR. Dôležité je ale čosi iné: ak je západná aliancia naozaj odhodlaná dostať Radovana Karadžiča pred haagsky tribunál OSN, a ak je kvôli tomu ochotná podstúpiť nevyhnutné politické a vojenské riziko (obavy z nevyhnutných obetí aj na strane SFOR), dopalenie bosnianskosrbského jánošíka je len otázkou času.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...