Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       7. marec 2002 Izrael a Palestínčania sa rútia do vojny, USA kritizuje Šarona Milan Nič Izraelská armáda aj dnes pokračovala v masívnych odvetných útokoch na palestínskych územiach. Šaronova vláda si za svoj konfrontačný kurz vyslúžila dosiaľ najtvrdšiu kritiku Spojených štátov. Hovorí Milan Nič. Blízky východ má za sebou najkrvavejší týždeň za poldruha roka. 90 mŕtvych Palestínčanov a 31 Izraelčanov predčí všetky štatistiky od neúspešného pokusu o mierovú dohodu v Camp Davide a následného vypuknutia palestínskeho povstania. Uprostred medzinárodných obáv z vypuknutia otvorenej vojny medzi oboma stranami sa izraelský premiér Ariel Šaron dopustil výroku, ktorý vyvolal vo Washingtone malé zdesenie. Pod dojmom novej vlny samovražedných útokov v pondelok vyhlásil, že Palestínčania ešte musia utrpieť veľa strát na životoch, aby skoncovali s terorizmom a začali rokovať. Izraelský premiér tak s cynizmom bývalého generála vlastne priznal, že neustále zvyšovanie vojenskej sily proti Palestínčanom je zámerné a má dotlačiť Jásira Arafata za rokovací stôl. To znamená, že izraelská armáda má na okupovaných územiach voľnú ruku a vlastne nemusí brať ohľad na civilné obete. Frustrácia Bieleho domu z takejto politiky Izraela podľa denníka NYT vyvrcholila v utorok, keď sa zodpovední činitelia rozhodli na Šaronove slová tvrdo zareagovať. Šéf americkej diplomacie Colin Powell k tomu na druhú deň využil vystúpenie v Kongrese. Jeho vyhlásenie je dosiaľ najtvrdšou kritkou Bushovej administratívy na adresu Ariela Šarona od jeho vlaňajšieho nástupu do čela vlády v Izraeli. AUDIO –„Izraelský premiér Šaron by sa mal zamyslieť nad svojou politikou, či funguje. Ak niekto vyhlási vojnu proti Palestínčanom a myslí si, že vyrieši problém tým, koľko Palestínčanov nechá usmrtiť, nemyslím, že by to niekam viedlo.“ Úrad izraelského premiéra reagoval na kritiku kľúčového západného spojenca už po niekoľkých hodinách. V oficiálnom vyhlásení Šaron tvrdil, že vlastne nerobí nič iné, ako Američania po 11. septembri, teda bojuje proti terorizmu. Samozrejme, všetko je oveľa zložitejšie. Izraelské tajné služby dobre vedia, že najviac ozbrojených útokov od začiatku roka podnikli militantné skupiny, blízke Arafatovmu vládnemu hnutiu Fatáh. Jeho líder na západnom brehu Jordánu Marwan Barghuti to vysvetľuje úplne pragmaticky – Šaronova vláda podľa neho spustila lavínu, ktorá strhla do boja aj skupiny, blízke palestínskemu lídrovi Arafatovi. Ak sa vládne hnutie Fatah teraz nebude zapájať do akcií, ktoré vyprovokovala izraelská armáda, palestínsku ulicu ovládnu islamskí radikáli z Hamasu a mier s Izraelom bude nemysliteľný na dlhé obdobie. V duchu tejto logiky Barghuti v utorok na pohrebe 6 zabitých civilistov vyzval Palestínčanov, aby útočili na všetky cestné zátarasy izraelskej armády na okupovaných územiach a strieľali na jej vojakov. Hlavný princíp mierového procesu – návrat okupovaných území pod palestínsku správu výmenou za trvalý mier – už obe strany dávno odvrhli a teraz sa rútia do otvoreného konfliktu. Premiérovi Šaronovi sa pomaly ale iste rozpadáva koaličná vláda. Ľavicová Strana práce má stále menší vplyv na jej rozhodnutia. Neúnavný veterán izraelskej diplomacie Šimon Peres máva ostatným ministrom nad hlavami svojim mierovým plánom a návrhmi saudskoarabského princa Abdulláha. Ale v situácii, keď sa obe strany rozhodli po sebe strieľať, takéto iniciatívy končia v zásuvke. Podľa izraelského denníka Jediot Achronot jeden z najradikálnejších členov kabinetu, minister pre národnú infraštruktúru Avigdor Lieberman, dokonca navrhoval dať Arafatovi ultimátum: ak nezastavíte ozbrojené útoky na našich vojakov, o ôsmej ráno vám začneme bombardovať nákupné centrá, na poludnie benzínové stanice a tak ďalej, na čo ho Šimon Peres prerušil lakonickou poznámkou – „A o šiestej večer nám príde obžaloba z medzinárodného súdu pre vojnové zločiny“. Otázkou je, do akej miery ešte možno celý konflikt kontrolovať a čo v tomto smere zmôžu Spojené štáty, resp. medzinárodné spoločenstvo. Zdá sa, že prvý krok by mala urobiť izraelská vláda a prikázať svojej armáde, aby celý konflikt už viac nestupňovala. V Šaronovej vláde však má zatiaľ väčšinu opačný názor, hoci je predmetom ostrej kritiky. To všetko iba niekoľko dní pred dlho plánovanou cestou amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho na Blízky východ, počas ktorej chce získať spojenecov pre americké plány zbaviť Irak nebezepečného režimu Saddáma Husajna.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...