Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. marec 2002 Svoju prvú zámorskú cestu ako viceprezident začal Cheney v Londýne Gabriel Sedlák Presne šesť mesiacov od chvíle, kedy došlo k útoku na New York a Washington, si Američania nielen pripomínajú tieto smutné udalosti, ale zároveň pokračujú v ťažení proti medzinárodnému terorizmu. Boj proti nemu je aj hlavnou náplňou prvej zaoceánskej cesty Dicka Cheneyho vo funkcii viceprezidenta, ktorú dnes začal v Londýne. Viceprezident Dick Cheney, tak ako iní americkí ústavní činitelia, zdôrazňujú, že vojna proti terorizmu je stále v počiatočnej fáze. V Afganistane, kam po 11. septembri viedli kroky Američanov a ich spojencov, dnes už síce namiesto extrémne fundamentalistického Talibanu vládne kabinet spolupracujúci s demokratickým svetom, ďalšie hrozby však nepominuli. Naopak. Cheney má počas svojej desaťdňovej cesty, v priebehu ktorej navštívi okrem Británie a Turecka desať krajín Blízkeho východu a Perzského zálivu, hovoriť so svojimi hostiteľmi tak o pokračujúcej vojne proti terorizmu, ako aj o regionálnych bezpečnostných otázkach. Najviac sa však hovorí o zvyšujúcom sa napätí medzi Washingtonom a Bagdadom. Cieľom Cheneyho cesty sú aj krajiny, susediace s Irakom, ktorý americký prezident George Bush označil nedávno ako súčasť tzv. „osi zla“, znamenajúcej hrozbu pre slobodný a demokratický svet. Americký viceprezident Dick Cheney dnes v Londýne zopakoval dôvody, kvôli ktorým musí byť svet kvôli Iraku Saddáma Husajna veľmi opatrný. AUDIO: „Musíme mať obavy z možného manželstva medzi teroristickou organizáciou al-Kajda a tými, ktorí majú či šíria znalosti o zbraniach hromadného ničenia.“ Predstaviteľ najbližšieho spojenca Washingtonu, britský premiér Tony Blair, dnes na spoločnej tlačovke s americkým viceprezidentom Cheneym, v súvislosti s Irakom, ktorý už niekoľko rokov odmieta pustiť na svoje územie zbrojných inšpektorov OSN, povedal. AUDIO: „Neprijali sme žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o otázku, ako sa postaviť k tejto hrozbe, ale že ide o hrozbu zo strany Saddáma Husajna a zbraní hromadného ničenia, ktoré sa on pokúša získať, o tom niet pochybností. Dôležité teda je, že premýšľame, zvažujeme a radíme sa, tak ako sme to robili pri posudzovaní všetkých aspektov tejto kampane od 11. septebra.“ Dick Cheney po rozhovoroch s Blairom zdôraznil, že nemá v úmysle počas svojej nasledujúcej cesty čokoľvek oznamovať o prípadnej vojenskej akcii proti Iraku. Analytici sa domnievajú, že cieľom Cheneyho cesty do oblasti je vypočuť si nakoľko silné by boli podpora či naopak odmietnutnutie prípadného návrhu na zákrok proti režimu Saddáma Husajna. Podľa zatiaľ dostupných signálov sa susedia Iraku skôr obávajú možného zhoršenia situácie v regióne. To však neznamená, že nevnímajú Bagdad ako nebezpečenstvo. Podľa Judith Kipperovej z washingtonského Strediska pre strategické a medzinárodné štúdie v súvislosti s cestou Dicka Cheneyho na Blízky východ zdôrazňuje, že Washington sa snaží predísť tomu, aby u spojencov vznikal pocit, že Američania chcú podniknúť čokoľvek jednostranne. AUDIO: „A je tu nádej, že súčasťou jeho misie bude ubezpečovanie, vysvetľovanie, konzultovanie nie po tom, ako Spojené štáty prijmú rozhodnutie, ale ešte predtým, pretože v Perzskom zálive panujú obavy, že Spojené štáty často konzultujú až po prijatí rozhodnutia či v priebehu jeho prijímania, a stavia ich regionálnych spojencov do veľmi ťažkej situácie.“ Viacerí spojenci Američanov varujú pred unáhlenosťou pri rozhodovaní o ďalšom postupe voči Iraku. Dejiny priniesli množstvo príkladov, že ustupovať sa nedá donekonečna. O tom, že sa to naozaj nie vždy oplatí, svedčia nielen udalosti, ktoré sa presne pred šiestimi mesiacmi odohrali v Amerike, ale i slová irackého viceprezidenta Ramadána, ktorý západu odkázal, že Bagdad svoj odmietavý postoj k požiadavke na návrat zbrojených inšpektorov nezmení.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...