Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       12. marec 2002 Ďalšou zastávkou viceprezidenta Cheneyho je Jordánsko Gabriel Sedlák Po zastávke v Británii pokračuje dnes desaťdňová zámorská cesta amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho v Jordánsku. Popri prehlbujúcej sa kríze medzi Izraelom a Palestínčanmi bude hlavnou témou, podobne ako v Londýne, hľadanie účinného postupu voči Iraku, ktorý americký prezident George Bush označil nedávno ako súčasť „osi zla“. Aj po včerajšku si spojenci nechávajú otvorené dvere k akejkoľvek z možných reakcií na pretrvávajúcu neústupnosť irackého režimu. Ako po spoločných rozhovoroch povedali britský premiér Tony Blair i jeho hosť, americký viceprezident Dick Cheney, niet pochýb o tom, že Bagdad je pre svet hrozbou. Či sa však po Afganistane stane Irak cieľom ďalšej fázy vojny proti terorizmu, k tomu sa Cheney, ako sám zdôraznil, počas svojej cesty po oblasti nevyjadrí. Irak je zlom v očiach slobodného sveta preto, lebo už niekoľko rokov odmieta pustiť na svoje územie zbrojených inšpektorov OSN. Toto sú včerajšie slová viceprezidenta Dicka Cheneyho. „Existuje množstvo dôkazov, že Saddám Husajn skutočne má zbrane hromadného ničenia a pokračuje v ich vývoji, takže keď príde na rad otázka inšpektorov, my ako vláda cítime potrebu nejakého inšpekčného režimu, ktorý nebude nijak limitovaný, jeho prístup kamkoľvek nebude obmedzovaný, a to tak, aby si okolitý svet mohol byť istý, že on nehľadá materiál, ktorého sa zaviazal zriecť.“ Nezdá sa však, že by sa blížil koniec problémov s režimom Saddáma Husajna. Po vyhlásení irackého viceprezidenta Ramadána, že Irak svoje stanovisko nezmení a na svoje územie žiadnych inšpektorov nepustí, sa nechal počuť aj samotný diktátor. Hrozby Američanov sú podľa Saddáma Husajna márne a Irak vraj nezastrašia. Otázkou zostáva, či takáto arogancia neobmäkčí spojencov Američanov v regióne, ktorí zatiaľ nechcú veľmi počuť o prípadnom vojenskom zákroku. Aj dnešný Cheneyho hostiteľ, jordánsky kráľ Abdulláh, naposledy v nedeľu varoval, že prípadný útok proti Iraku by znamenal katastrofu pre celý región. Amir Taheri z časopisu Medzinárodná politika, vychádzajúceho v Paríži nepochybuje o cieli Cheneyho cesty. „Zámerom Bushovej administratívy je zmena režimu v Bagdade. Ako dosiahnuť tento cieľ, o tom sa, myslím, bude diskutovať, a rozhodnutie bude prijaté v priebehu nasledujúcich niekoľkých týždňov. Viceprezident Cheney navštívi niektoré arabské krajiny, aby si vypočul ich názory a získal potrebnú podporu od Egypta, Jordánska, Turecka, Saudskej Arábie, Kuvajtu a ďalších krajín zálivu. A až sa toto podarí, pri konečnom rozhodnovaní už bude prezident Bush.“ Viceprezident Cheney, ktorý popri iných navštívi štyri štáty susediace s Irakom, neprichádza do neznámeho prostredia. Na začiatku deväťdesiatych rokov, keď stál otec súčasného amerického prezidenta Georgea Busha na čele koalície proti Iraku, ktorý vtedy napadol susedný Kuvajt, bol Cheney ministrom obrany Busha seniora. Práve Cheneyho znalosť prostredia i miestnych politikov môže prispieť k úspechu jedného z jeho cieľov – udržať, prípadne upevniť protiteroristickú koalíciu. Vzhľadom na šíriace sa obavy, že by Washington mohol podniknúť nejakú jednostrannú akciu, bolo dôležité včerajšieho Cheneyho ubezpečenie, že Washington bude s Londýnom všetko konzultovať a koordinovať a Briti sa o všetkom budú musieť rozhodnúť sami. Irak za svoju vtedajšiu agresiu a neskôr pokračujúcu neochotu normálne komunikovať s okolitým svetom dodnes platí: sankcie proti nemu sú naďalej v platnosti. Avšak práve vzhľadom na toľko diskutovanú hrozbu vývoja zbraní hromadného ničenia sa zdá, že sankcie majú nedostatky. Inak by sa Američania a Briti spolu nepokúšali o zmenu ich charakteru, a to tak, aby nimi trpeli obyvatelia Iraku čo najmenej, no na druhej strane aby svet zabránil dovozu materiálov, ktoré iracký zbrojný priemysel potrebuje. Pre rokom takáto iniciatíva v Bezpečnostnej rade OSN neprešla kvôli nesúhlasu Rusov. Medzitým sa svet tak trocha zmenil. Možno aj rokovanie a hlasovanie o zmene sankcií, ktoré by mohlo uskutočniť počas jari, ukáže nakoľko blízkym spojencom Washingtonu v boji proti terorizmu je Moskva, ktorá si podľa niektorých pozorovateľov svojím vlaňajším odmietavým postojom nechávala otvorené dvere pre obchody s Bagdadom, vyvolávajúce rôzne otázky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...