Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       14. marec 2002 Americká jadrová politika sa prispôsobuje hrozbám dneška, Rusko reaguje vlažne Peter Gabaľ Zmienka o Rusku v súvislosti s úvahou o možnom použití amerických jadrových zbraní zrejme nebude mať významnejší dopad na vzťahy medzi oboma štátmi. Je tento predpoklad oprávnený - a aké sú jeho dôvody? Víkendový článok denníka Los Angeles Times vyniesol na verejnosť informácie zo správy amerického ministerstva obrany, určenej Kongresu. Správa skúma možnosť použitia jadrových zbraní, definuje pre taký prípad jeho dôvody a ciele a spomína niektoré štáty. Popri trojici krajín, prezidentom Bushom nazvaných „osou zla“ – teda popri Iraku, Iráne a Severnej Kórei – sa v správe hovorí i o Rusku, Číne, Líbyi a Sýrii. Z Moskvy v pondelok zaznela žiadosť o vysvetlenie Washingtonu, no nijako zvlášť ostrá. Napokon, podľa šéfa americkej diplomacie Colina Powella zmienka o Rusku ešte neznamená jeho definovanie ako nepriateľa či cieľa jadrového útoku: AUDIO: "V posledných rokoch sme svedkami toho, ako množstvo krajín vyvíja zbrane hromadného ničenia a musíme to vziať do úvahy. Niežeby sme chceli z nich urobiť naše nukleárne ciele, ale musíme to zahrnúť do našej obrannej stratégie." Istú nevrlosť prejavili články v ruských denníkoch, podľa ktorých americká správa pokračuje v nastúpenej ceste ponižovania Ruska Spojenými štátmi. Míľnikmi na tejto ceste sú podľa ruskej tlače vypovedanie zmluvy o protiraketovej obrane, známej ako ABM, rozširovanie NATO na východ a nechuť Washingtonu zmluvne sa zaviazať k zníženiu stavu zbraní hromadného ničenia. Spolu s americkými dovoznými prirážkami na oceľ a ruským zákazom dovozu americkej hydiny sa tak dostávajú ďalšie dávky jedu do žíl vzťahov oboch krajín, píšu ruské noviny. Kremeľ však až tak ostro situáciu nevidí. Ruský prezident Vladimír Putin sa k náznaku novej americkej jadrovej politiky priamo nevyjadril, iba zdôraznil, že rusko-americké vzťahy pokračujú v zbavovaní sa príťaže minulosti, k čomu pridal malú poznámku: AUDIO: "Myslím, že naše vzťahy sa rozvíjajú pozitívne. Skutočne, kvalita našich vzťahov sa zmenila k lepšiemu. To však neznamená, že nemáme odlišné záujmy, ako sú tie americké." Minister zahraničných vecí Igor Ivanov sa podpísal pod žiadosť o vysvetlenie zo strany Washingtonu, no doma upokojoval poslancov Štátnej dumy, keď im v stredu povedal, že nie je nič nové či neočakávané na tom, ak jadrová mocnosť definuje svoje ciele pre prípad krízy či konfliktu. Podľa zástupcu riaditeľa moskovského Centra pre verejnú politiku Sergeja Michajlova bola ruská reakcia nečakane tichá, najmä v porovnaní s ostrými komentármi, ktoré by sa dali očakávať v nedávnej minulosti. AUDIO: "Možno to vyvolalo nejakú odozvu u ruských vojakov, ale sám som bol prekvapený, že v spoločnosti to prešlo pomerne pokojne." Michajlov si myslí, že oveľa ostrejšie reakcie vyvolá diskusia o americkej dovoznej prirážke na oceľ, ktorá môže mať priamy dopad na odvetvia ruskej ekonomiky a jeho regióny. Inak za posledného pol roka - po 11. septembri – by sa dali nazvať rusko-americké vzťahy priam priateľskými a správa amerického rezortu obrany podľa Michajlova nie je v Rusku vnímaná ako hrozba. Tento názor potvrdzuje aj člen britského Kráľovského inštitútu Andrew Kennedy, ktorý na adresu Američanov hovorí: AUDIO: "Teraz je čas, keď sa môžu obrátiť a povedať Rusku – ´Pozrite sa, teraz vyhlasujeme túto novú politiku. Jej časť vás môže trošičku rozčúliť, ale sú v nej dôvody, pre ktoré to robíme.´ A lepšie diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami možno práve uľahčili cestu k tomu, aby táto politika bola vyhlásená." Podľa Kenedyho by diskusie o načasovaní informácií alebo rusko-amerických vzťahoch nemali zatieniť fakt, že Spojené štáty definujú novú jadrovú politiku. Oproti časom Studenej vojny, kedy bola rovnováha postavená na hrozbe dvoch proti sebe stojacich veľkých jadrových arzenálov, sa v americkej správe uvažuje o použití malých jadrových náloží. AUDIO: "Ak sedíte vo svojom paláci v Bagdade, skôr uveríte, že by Spojené štáty mohli použiť malé jadrové zbrane, keď na ne zaútočíte biologickými zbraňami alebo spáchate na ne teroristický útok," tvrdí Andrew Kennedy, podľa názoru ktorého sa tak odstrašujúci účinok použitia jadrových zbraní prispôsobuje hrozbám dneška.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...