Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       18. marec 2002 Cudzinci v Pakistane sa obávajú ďalších možných útokov Anna Šišková Pakistanská armáda a polícia bola po včerajšom granátovom útoku na protestanský kostol v Islamabade uvedená do stavu najvyššej pohotovosti. Útok, ktorý vyvolal vlnu odsúdení zo strany svetových politikov, si vyžiadal životy piatich ľudí a viac ako 45 zranených, z ktorých je viac ako 40 cudzincov. Medzi obeťami bola aj manželka amerického diplomata a ich 17 ročná dcéra. Podrobnejšie už v príspevku Anny Šiškovej. Nedeľňajší útok na protestanský kostol v zrejme najstráženejšej štvrti Pakistanu podľa mnohých potvrdzuje, že pred fanatizmom a nenávisťou náboženských extrémistov sa v tejto krajine nedá nikde utiecť ani schovať. Naopak, včerajším krvavým útokom na medzinárodný protestanský kostol, ktorý sa nachádza iba pár stoviek metrov od pôdy americkej ambasády opäť potvrdili, že môžu zasiahnuť kdekoľvek a kedykoľvek si zmyslia. K zodpovednosti za útok, ku ktorému došlo počas bohoslužieb, sa doposiaľ nikto neprihlásil, podozrenia však jednoznačne smerujú na radikálne islamské skupiny, ktorým sa nepáči zapojenie pakistanského prezidenta Parvíza Mušarrafa do medzinárodnej protiteroristickej koalície. Skutočnosť, že niekto dokáže hodiť najmenej šesť granátov na miesto, ktoré je tak prísne chránené, však vrhá tieň aj na Mušarrafa a pakistanské bezpečnostné zložky. Generál Mušarraf, ktorý sa ujal moci v Pakistane prevratom pred takmer troma rokmi, v januári vyhlásil kampaň proti islamským teroristom. V jej rámci postavil mimo zákon päť hlavných militantnských skupín, šiítsku, sunitskú a tri kašmírske separatistické zoskupenia. Okrem toho bolo v Pakistane zadržaných viac ako 2000 podozrivých ľudí. Treba však dodať, že takmer polovica z nich bola neskôr prepustená pre nedostatok dôkazov. Niektorí pakistanskí komentátori sa dokonca zhodujú v tom, že k takýmto záťahom došlo len preto, aby Islamabad urobil dojem na Washington. Podľa nich si vystopovanie a nájdenie skutočných členov islamistických skupín vyžaduje oveľa dlhší čas. Politická vôľa zasiahnuť proti radikálom v Pakistane podľa tamojších analytikov bezpochyby je, len k jej realizácii prichádza údajne nekoordinovaným a nepremysleným spôsobom. Upozorňuje sa najmä na skutočnosť, že zakázanie piatich strán k potlačeniu islamistických skupín príliš neprispeje a že podozrivých treba nielen zadržať, ale treba mať na nich pripravený dôkazový materiál a vzniesť voči nim i obvinenia. Tak ďaleko sa však pakistanské bezepčnostné zložky nedopracovali. Islamistické radikálne skupiny sú v Pakistane stále schopné konať nepredvídateľne, čo potvrdzuje i únos a brutálna vražda novinára amerického denníku Wall Street Journal Daniela Pearla. Nikto nepochybuje o tom, že nedeľňajší útok na protestanský kostol musel byť veľmi starostlivo naplánovaný. Napokon, utočníkom sa podarilo zasiahnuť zhromaždenie, na ktorom boli najmä cudzinci - kresťania a to všetko v prísne stráženej štvrti. V Pakistane sa preto kritika obrátila aj na tamojšie tajné služby, ktoré podľa niektorých pozorovateľov absolútne zlyhali. Bezpečnostní zamestnanci na všetkých väčších zastupiteľstvách v Islamabade varujú, že predovšetkým občania západných krajín by sa mali vyhýbať väčším zhromaždeniam a pozorne sledovať svoje okolie. Cudzinci sa obávajú najmä útokov na medzinárodné školy v pakistanskom hlavnom meste. Francúzska tlačová agentúra AFP cituje niektorých diplomatov v Islamabade, ktorí dávajú najavo, že si o zaistení svojej bezpečnosti pakistanskými zložkami nerobia ilúzie. Väčšina pakistanských vojakov stráži hranice s Afganistanom a Indiou, preto si budú musieť veľvyslanectvá zaistiť bezpečnosť sami. Americké ministerstvo zahraničných vecí varovalo svojich občanov v zahraničí, že možno očakávať ďalšie útoky voči americkým záujmom. Keďže sa výrazne posilnila bezpečnosť amerických objektov v zahraničí, teroristi sa podľa State Departmentu môžu preorientovať na takzvané mäkkšie ciele, medzi ktoré môžu patriť reštaurácie, školy, či kluby. Mušarraf útok na medzinárodný protestanský kostol označil za teroristický čin a v pondelok vytvoril komisiu, ktorá sa bude zaoberať jeho vyšetrovaním a posudzovať možné zlyhanie bezpečnostných zložiek a ako informovala pakistanská televízia, okolo mešít a kostolov bude posilnená bezpečnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...