Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       21. marec 2002 „Prieskumná cesta“ Dicka Cheneyho po Blízkom východe Jaroslav Rozsíval Americký viceprezident Dick Cheney včera ukončil svoju cestu po krajinách Blízkeho východu návštevou Turecka. Napriek tomu, že hlavným účelom jeho 10-dňovej cesty malo byť získavanie podpory pre ďalší postup Washingtonu voči Iraku, väčšina rokovaní sa krútila okolo palestínsko-izraelského konfliktu. Svoju cestu po 11 krajinách Blízkeho východu zakončil viceprezident Cheney formálne témou, ktorou ju aj začal – vojnou proti terorizmu. Turecko by totiž malo prevziať od Veľkej Británie velenie medzinárodných bezpečnostných síl, rozmiestnených v hlavnom meste Afganistanu. Cheney teda rokoval s tureckým premiérom Bulentom Ečevitom predovšetkým o finančnej pomoci Washingtonu Ankare v súvislosti s touto náročnou úlohou. V Turecku však napokon zaznela aj prekvapujúca bodka za vyčerpávajúcou cestou amerického politika číslo dva, ktorá do značnej miery pripomínala jeho diplomatickú cestu po arabských krajinách spred desiatich rokov, kedy Cheney, vtedy v roli ministra obrany, získaval podporu pre chystaný útok proti irackým silám, okupujúcim Kuvajt. Tá bodka sa týkala predovšetkým súvetia, zaznievajúceho takmer na všetkých miestach, ktoré Cheney za posledných 10 dní navštívil: „Podpora snahe Washingtonu podniknúť rozhodné kroky proti irackému režimu, budujúcemu zbrane hromadného ničenia a ohrozujúcemu svetovú bezpečnosť, sa nemôže diať bez ukončenia ozbrojených zrážok medzi Izraelom a Palestínčanmi...“ - Táto veta do značnej miery obmedzila a napokon aj určila manévrovací priestor americkej diplomacie v jej snahe zakročiť proti režimom, podporujúcim medzinárodný terorizmus. Tento priestor sa v súčasnosti nachádza kdesi medzi Jeruzalemom a Ramalláhom a zdá sa, že ani jeden z rokovacích partnerov Dicka Cheneyho, nebol ochotný prekročiť jeho pomyselné hranice. A tak na záver Cheneyho cesty zaznelo napokon dlho očakávané oznámenie o uskutočnení priameho rokovania palestínskeho vodcu Jásira Arafata s americkým viceprezidentom, ktoré by sa malo konať v pondelok v Egypte. Stretnutie, ku ktorému nedošlo počas Cheneyho návštevy v Izraeli, sa teda - ak vôbec - uskutoční mimo izraelského územia – čím sa na jednej strane umožní zaangažovať do rokovania skúsenú egyptskú diplomaciu a na druhej strane tak Arafat bude môcť opustiť Ramalláh, z ktorého ho doteraz nechcela prepustiť izraelská vláda. Kauzy „Irak“ a „Izrael kontra Palestínska samospráva“ sú pre všetky arabské vlády jednoducho akoby spojené pupočnou šnúrou. Tvrdí to aj profesor politických vied na Univerzite Georgea Washingtona vo Washingtone Nathan Brown: "Veľký rozdiel medzi súčasnosťou a rokom 1990 nespočíva v rozdielnej Cheneyho pozícii, ale v regionálnom kontexte. Faktom je, že v roku 1990 jestvoval veľký súlad záujmov medzi Spojenými štátmi a arabskými vládami - a ten je dnes oveľa slabší, alebo dokonca žiaden." Podpora zákroku voči Iraku, okupujúcemu arabský štát, bola v roku 1990 oveľa výraznejšia, ako podpora možnej vojenskej akcii bez priameho podnetu, a to napriek avizovaným dôkazom o irackom programe výroby zbraní hromadného ničenia, ktoré chce v krátkom čase zverejniť britská vláda. Napriek zdanlivému neúspechu pôvodného účelu Cheneyho cesty na Blízky východ sa však v žiadnom prípade nedá hovoriť o neúspechu jeho misie – tvrdí to aj poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone generál Edward Atkeson: "Ak bola cieľom Cheneyho cesty príprava pre ďalšie pôsobenie proti Iraku, potom by bolo nepresné nazývať cestu úspešnou. Ale ak si to zadefinujeme v širšom význame, že máme záujem dosiahnuť takýto cieľ, ale najprv chceme zistiť, ako sa na to všetci pozerajú a či tu nie sú iné aspekty, ktoré by sme mali zvážiť – a myslím si, že to sa stalo, tak potom môžeme hovoriť o úspechu." Jednoducho – americká strana potrebovala zistiť, ako ich arabskí partneri uvažujú, čo je pre nich dôležité a čo nie. Aj preto musela napokon izraelská vláda súhlasiť s cestou Jásira Arafata do Egypta, ktorá palestínskemu vodcovi umožní zúčastniť sa aj na rokovaní arabských predstaviteľov v Beirúte: Tu bude môcť využiť zase svoje schopnosti saudská diplomacia, ktorá má pripravený svoj vlastný mierový plán pre Blízky východ. Otázka jeho úspechu je však vzhľadom k pokračujúcim samovražedným teroristickým útokom Palestínčanov veľmi otázna – oveľa kľúčovejší bude asi výsledok diplomatickej aktivity amerického splnomocnenca pre Blízky východ Anthonyho Zinniho, o ktorého rady sa počas svojej návštevy Izraela opieral aj viceprezident Cheney.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...