Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       25. marec 2002 Arabský summit v Bejrúte: Arafatova účasť neistá Daniel Bútora Biely dom dnes vyzval Izrael, aby dovolil palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi vycestovať na arabský summit do Bejrútu. Prezidentov hovorca Ari Fleischer tak potvrdil slová viceprezidenta Cheneyho z nedeľných diskusných relácií, podľa ktorých by Američania radšej videli Arafata na arabskom summite ako v domácom väzení v Ramalláhu. „Nechať Arafata ísť na summit je riskantné, ale riskantné je aj nenechať ho ísť“, lakonicky zhrnul situáciu izraelskej vlády dnešný New York Times. Pripravovaný summit arabských lídrov v libanonskom Bejrúte bude tentoraz viac ako len diplomatickým matiné. Arabskí vodcovia sa zídu v čase, keď 18 mesiacov trvajúca palestínska intifáda a izraelské reakcie na ňu čoraz viac pripomínajú skutočnú vojnu. Šéfovia štátov a vlád arabského sveta sú poväčšine politici bez skutočnej demokratickej autority, vládnuci vo svojich krajinách tvrdou rukou – možno aj preto je pre nich výhodné pozornosť tých, ktorým vládnu, odvádzať od vlastnej neutešenej situácie k neutešenej situácii kohosi tretieho: totiž Palestínčanov. Hromy-blesky, vysielané z arabských summitov na adresu Izraela, sú však schémou, známou už dlhé roky. Kľúčovou zmenou je tentoraz návrh z pera saudského korunného princa Abdulláha. Podľa neho by arabské štáty mohli uznať Izrael v jeho hraniciach z roku 1967. Izrael by sa mal výmenou stiahnuť z území, ktoré obsadil po arabskom útoku v tomto roku. Mnohým americkým i izraelským politikom sa zdá, že saudský návrh by mohol byť základom pre skutočnú arabsko-izraelskú dohodu, ktorá by azda mohla ísť za „studený mier“, ktorý panuje medzi Izraelom a Egyptom od dohôd v Camp Davide v roku 1979. Arafatova cesta do Bejrútu by sa však neuskutočnila vo vzduchoprázdne. Dnešná palestínska intifáda prišla po zlyhaní palestínsko-izraelských rozhovorov pod vedením prezidenta Clintona. Jeho Camp David II nevyšiel, lebo Jásir Arafat vtedy odmietol dokonca ponuky, ktoré by sa aj izraelskému premiérovi Barakovi doma ťažko obhajovali. Od tých čias Izrael a palestínske územia čoraz viac pripomínajú bojisko. Palestínčania na ňom zaznamenávajú čiastkové, no dôležité vojenské úspechy – napríklad zničenie dvoch izraelských tankov – zatiaľ čo Izrael je zneistený z toho, že jeho armáda za sebou v odvetných akciách popri zabitých palestínskych radikáloch necháva aj celý rad civilných obetí. Opakované izraelské výzvy na zastavenie samovražedných útokov sa ukázali hádzaním hrachu na stenu. K útokom dochádza aj počas misie amerického generála Zinniho, ktorý obom stranám predkladá návrhy na kompromisy. Palestínčania sú pritom presvedčení, že Izrael im nemá právo určovať, či Arafat smie na summit odcestovať. Minister plánovania Nabil Šát dnes v Bejrúte vyhlásil: AUDIO: „Prezident Arafat nepríde pod diktátom podmienok. Je to zvolený vodca, ktorý má právo pohybu zo svojej krajiny a naspäť, ako si bude želať, a to bez akýchkoľvek podmienok. Prezident Arafat nezaplatí politickú cenu za to, že môže opustiť Palestínu, a neprijme podmienky, za ktorých sa bude môcť vrátiť do Palestíny.“ Zastavenie palestínskych násilností pritom bolo americkou i izraelskou podmienkou voči Arafatovi: Izrael tvrdil, že až potom môže ísť na summit do Bejrútu, Američania zasa, že až potom sa s ním stretne viceprezident Cheney. Teraz Američania hovoria: násilie sa nezastavilo, takže Cheeney sa s Arafatom nestretne, ale Izrael by mu aj tak mal dovoliť ísť do Bejrútu, lebo ide o dôležitý summit. Izraelská vláda tak má v pondelok večer dve možnosti: môže Arafatovi cestu zakázať, a riskovať, ako povedal minister Šimon Peres, že v Bejrúte sa bude hovoriť iba o Rammalláhu, kde sa Arafat zdržiava. Alebo ho pustiť, a ukázať, že izraelské postoje nie sú až také pevné, ako sa zdajú. V oboch prípadoch má Izrael čo stratiť, v oboch prípadoch však bude zvažovať, či krátkodobá strata nemôže napokon viesť k dlhodobému zisku. Nie nadarmo je Blízky východ považovaný za najťažší problém dnešného sveta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...