Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. marec 2002 Turecko a irackí Kurdi oponujú zásahu proti Saddámovi Miroslav Neoveský Je viac ako pravdepodobné, že akýkoľvek vojenský zásah proti Iraku by mal vážne dôsledky na rovnováhu síl v regióne, ktorá tam vznikla po vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Podrobnejšie na túto tému v príspevku, ktorý pripravil Miroslav Neoveský. Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo Turecko prvou krajinou na Blízkom východe, ktorá sa pripojila k protiirackej koalícii, vedenej Spojenými štátmi. Napriek silnému odporu generality vtedajší turecký prezident Turgut Ozal sprístupnil vzdušný priestor a vojenské základne americkým a koaličným silám. Dúfal, že to pomôže Ankare v posilnení jej postavenia ako bašty Západu v oblasti a urýchli jej prijatie do Európskej Únie. Ani jedno sa však nesplnilo. Dnes, o desať rokov neskôr sa situácia tak v Turecku, ako aj v celej oblasti podstatne zmenila. Podľa tureckého experta Hamita Bozarslana, pôsobiaceho na renomovanej parížskej Škole vyšších štúdií sociálnych vied, sa Turecko obáva, že prípadný zásah proti Iraku by mohol ohroziť jeho národné záujmy. Napríklad tým, že experiment irackých Kurdov by mohol poslúžiť príkladom v tureckých oblastiach s Kurdmi väčšmi, ako v roku 1991. Okrem toho poukazuje na jednoznačné oživenie nacionalistických trendov v tureckej politike, a to napriek tomu, že vláda súčasného premiéra Bulenta Ečevita sa pokúša priblížiť Turecko k Západu. Tieto trendy tiež podľa Hamita Bozarslana vysvetľujú obavy tureckých politikov a generality. AUDIO „Turci sa tiež obávajú, že ak sa rozhodne o zákroku proti Iraku, alebo hociktorej inej krajine, tak štáty nebudú môcť dlhšie slobodne rozhodovať samé, a že politika zasahovania sa raz stane celkom bežná, a kto vie, jedného dňa by mohla byť uplatnená aj proti Turecku.“ Severný Irak je „bezletovou zónou“, ktorú vytvorili po vojne pri Perzskom zálive Spojené štáty a Veľká Británia. Je kontrolovaný dvoma súperiacimi kurdskými frakciami, Vlasteneckou úniou Kurdistanu PUK Džalala Talabaniho a Demokratickou stranou Kurdistanu KDP Masúda Barzaniho, ktoré postupne zastavili vzájomné boje. Väčšinu uplynulého desaťročia požívala oblasť relatívny pokoj po prvý raz od šesťdesiatych rokov a faktickú autonómiu. Britský historik a expert na kurdskú otázku David McDowell k tomu hovorí: AUDIO „Hoci som si istý, že Kurdi by boli veľmi šťastní, keby Saddámov režim zmizol, tak na druhej strane, musia byť aj veľmi realistickí. A realizmus im hovorí, že aj keby Saddám zmizol, tak je len málo pravdepodobné, že s ním zmizne aj jeho režim.“ Experti sa tiež zhodujú v názore, že Kurdi posudzujú otázku ich nezávislého štátu s najväčšou opatrnosťou. Prevláda dojem, že by sa zmierili s pokojnými, aj keď nie vyslovene demokratickými zmenami v Iraku, pravda za predpokladu, že by ich súčasné postavenie ostalo zachované. Podľa už citovaného historika McDowella by tiež nezávislý Kurdistan, stiesnený medzi Tureckom a Iránom, bol sotva životaschopný. Nielen preto, žeby ho obe krajiny sotva nechali prežiť, ale aj preto, lebo by sa znova rozhoreli boje o moc medzi oboma súperiacimi kurdskými skupinami, čo by napokon skončilo situáciou, podobnou tej v Afganistane. A to si Kurdi, osobitne tí v Iraku istotne neželajú. Aj preto spoločne s Tureckom oponujú akémukoľvek ozbrojenému zásahu proti Iraku, a to napriek tomu, že do 200.000 ich zahynulo, keď proti nim Saddám Husajn použil chemické a biologické zbrane podobne, ako proti Iránu v osemdesiatych rokoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...