Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       26. marec 2002 Zemetrasenie v Afganistane Daniel Raus Afganistan postihla ďalšia ťažká rana v podobe zemetrasenia. Táto prírodná kartastrofa však ani zďaleka nie je jeho jediným problémom. Zemetrasenie, boj proti zvyškom teroristov, krehká politická stabilita a intenzívne prípravy na obnovu krajiny. Tak možno charakterizovať situáciu v Afganistane. Titulkovou správou je samozrejme zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo tisícky obetí. Celkom zrovnalo so zemou mesto Nahrin, kde padlo asi 1500 domov. Rovnako zle dopadli okolité dediny. Epicentrum bolo v tesnej blízkosti tohto mesta, ležiaceho 160 kilometrov severne od Kábulu. Prvá vlna otrasov dosiahla šiesty stupeň Richterovej škály. Druhá vlna bola o stupeň menšia a prišla dnes o treťej popoludní. Pilot, ktorý z helikoptéry sledoval dôsledky katastrofy, hlásil, že nevidí ani jeden dom, ktorý by otrasy vydržal. Ide pritom o oblasť, postihovanú jednou ranou za druhou. Vyjadril to Jussef Hassan, zástupca úradu OSN pre utečencov: AUDIO: „Táto oblasť bola vážne postihnutá konfliktom, bojovala o ňu Severná aliancia a Taliban. Mnohé dediny boli zničené. Je to tiež oblasť, ťažko postihnutá suchom – mnoho ľudí muselo opustiť svoje domovy. Rana tejto prírodnej katastrofy je preto naozajstným nešťastím. Obnova bude trvať mnoho mesiacov, možno rokov“. Dodajme, že zemetrasenia sú v oblasti, známej ako Hindukuš, pomerne časté. Posledné veľké otrasy si v roku 1998 vyžiadali 8500 životov. Isté je, že zemetrasenie zhoršilo už tak ťažkú situáciu, najmä čo sa týka utečencov. Humanitárne organizácie sa obávajú, že sa im tým pádom nepodarí dosiahnuť jeden z hlavných cieľov: aby sa každý utečenec dokázal o seba postarať. Ešte raz hovorí Jussef Hassan: AUDIO: Je to zlá správa v tom, že mnohí utečenci, ktorí utiekli z tejto oblasti, sa nanešťastie nebudú môcť vrátiť v čase, vhodnom na obrábanie pôdy, takže sa nedokážu uživiť a budú naďalej závislí na vonkajšej pomoci“. V celkovom obraze súčasného Afganistanu je však zemetrasenie iba jedným z tieňov, prenasledujúcich domácich obyvateľov. Naďalej vážnou zostáva bezpečnostná situácia. Tá sa stala dôvodom odkladu cesty bývalého kráľa Zahira Šaha do krajiny. Zahir Šah žije v Ríme a jeho príchod sa očakával práve teraz. O konkrétnych obavách sa hlasno príliš nehovorí, náš korešpondent Ahmad Rafat však z Ríma poznamenáva: AUDIO: „Šéf bezpečnostnej služby v Afganistane povedal, že 200 ľudí sa bude starať o bezpečnosť bývalého kráľa. Terajší šéfovia sa ale nedávno starali o bezpečnosť Ahmada Šaha Masúda. Možno je to jeden z dôvodov, prečo sa bývalý kráľ rozhodol cestu odložiť, pretože, ako viete, veliteľ Šah Masúd bol zavraždený v Afganistane ľuďmi Usamu bin Ládina“. Obavy sú zrejme na mieste, čo ex-kráľ, ktorý vládol v Afganistane 4 desaťročia, veľmi dobre vie. Dodajme, že jeho príchod sa považuje za potrebný pre začiatok zasadnutia Veľkej džirgy, ktorá by mala rozhodnúť o budúcom usporiadaní krajiny. Optimisti zatiaľ dúfajú, že Loja džirga sa stretne v plánovanom termíne v júni. Dodajme aj to, že existuje napätie medzi vodcami bývalej Severnej aliancie (predovšetkým bývalým prezidentom Rabbáním) a paštúnskym obyvateľstvom, ku ktorému patrí aj Zahir Šah. Tretím afganským tieňom je fakt, že tam naďalej pôsobia zvyšky teroristov. Medzinárodné jednotky majú obmedzený mandát a operácie spojencov sa sústreďujú iba na väčšie skupiny v rámci operácií typu nedávnej Anakondy. Spojené štáty preto považujú za dôležitý výcvik domácich jednotiek, ktoré by na seba zobrali v budúcnosti väčšiu zodpovednosť. Situáciu treba každopádne považovať za naďalej mimoriadne krehkú. A to sa zrejme nezmení ani v nasledujúcich mesiacoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...