Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       3. apríl 2002 Ukrajina: kto je vlastne víťazom volieb? Daniel Bútora Výsledok ukrajinských parlamentných volieb sa zdá byť rozporuplný. Pozorovatelia sa pri pohľade na hlasovanie rozchádzajú, kto je víťazom, a či je výsledok nádejou na ceste k európskej Ukrajine alebo sklamaním. Príklad: britský denník Times dnes tvrdil, že výsledok volieb nemohol byť horší, pretože vláda nebola porazená, reformátori nezvíťazili a krajina má parlament bez jasnej väčšiny. Naopak americký Wall Street Jurnal tvrdí, že výsledkom volieb je objavenie sa nového kľúčového muža v Kyjeve – bývalého premiéra, guvernéra centrálnej banky a vodcu reformátorov Viktora Juščenka. Voliči rozhodli, že v ukrajinskom parlamente budú tri silné strany: blok bývalého premiéra Juščenka – Naša Ukrajina – získal štvtrtinu hlasov, podobne ako blok Za zjednotenú Ukrajinu, za ktorým stojí prezident Kučma. Treťou silnou stranou sú komunisti. Okrem toho sú v parlamente tri menšie strany, vrátane reformnej strany bývalej vicepremiérky Timošenkovej, a celý rad nezávislých poslancov. Práve medzi nimi budú veľké strany hľadať podporu. Kto je teda víťazom týchto volieb? Opýtal som sa Ireny Chalupovej z ukrajinskej redakcie Slobodnej Európy. AUDIO: „Nemyslím si, že tam je jasný víťaz. Juščenkov blok, označovaný na Západe za reformátorov, dostal väčšinu, i keď dúfali, že dostanú viac, než štvrtinu hlasov. Keďže nemajú jasnú väčšinu, budú musieť robiť aliancie. Povedala by som však, že možno hovoriť o víťazstve pre istý druh politickej disciplíny. V parlamente bude šesť politických síl. V minulosti tam bol celý rad politických strán, ktoré navzájom súperili. Možno vidieť istú štrukturalizáciu politickej scény.“ Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku tiež prikladá význam zmenšeniu počtu strán, a tomu, že nikto nemá absolútnu väčšinu. AUDIO: „V parlamente sa budú musieť koalícia i opozícia naučiť robiť koaličnú politiku a nachádzať kompromisy. To je veľmi dôležitá vec, ktorú si málokto uvedomuje. V Rusku a v Bielorusku je situácia iná, tam sú proprezidentské väčšiny, a tieto krajiny sa neučia robiť demokraciu. Stav, ktorý nastal v ukrajinskom parlamente po týchto voľbách, bude znamenať, že ukrajinská elita sa bude musieť učiť robiť politiku prostredníctvom dohôd a kompromisov. Dlhodobo to bude mať obrovský prínos pre ďalší vývoj.“ Ďalšou dôležitou správou týchto volieb je podľa Alexandra Dulebu oslabenie moci prezidenta Kučmu. AUDIO: „Je jasné, že po týchto voľbách už viac nebude prezidentom Ukrajiny, pretože nebude kandidovať v roku 2004. Z pohľadu záujmu prezidenskej administrácie sa jej nepodarilo dosiahnuť absolútne víťazstvo v tom zmysle, že by 3/5 väčšina, čo je 300 poslancov, patrilo do proprezidentskej väčšiny, ktorá by následne mohla zmeniť ústavu, čo by mu umožnilo kandidovať na tretie funkčné obdobie, a z tohto pohľadu je možné hodnotiť tieto voľby ani nie tak ako víťazstvo proreformných síl, hoci ten výsledok je pozoruhodný, ale skôr ako porážku proprezidentskej väčšiny.“ Bývalý premiér Juščenko vystupoval ako reformátor, ktorý chce krajinu viesť smerom k Európskej únii. Vyhýbal sa však tvrdším postojom tak, aby proti sebe nepostavil príliš veľa voličov. Má práve Juščenko šancu uchádzať sa o dva roky o vplyvný post ukrajinského prezidenta? Ešte raz Irena Chalupová. AUDIO: „Ešte je príliš skoro čosi také povedať. Hoci prezident Kučma sám hovoril, že tieto parlamentné voľby budú predohrou prezidentských volieb v roku 2004, a chcel zmeniť ústavu tak, aby mohol kandidovať po tretí raz – dokonca kvôli tomu zorganizoval pred dvoma rokmi referendum. Veľa záleží od toho, akým spôsobom bude teraz zostavená nová vláda. Ale Juščenkovi to dalo pomerne dobré šance v prezidentských voľbách. Získal si isté meno a dôveru ľudí.“ Jednou z veľkých ťažkostí rozľahlej Ukrajiny politické rozdiely medzi východnou a západnou časťou. Juščenko získal najviac hlasov na západnej Ukrajine, ale oveľa menej na východe, kde boli silnejší komunisti a Kučmova strana. S problémom východo-západného rozdelenia bude musieť zápasiť každá ukrajinská vláda.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...