Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       5. apríl 2002 Izrael: vojenská akcia má prednosť pred obrazom v zahraničí Daniel Bútora Po dlhom váhaní sa včera Spojené štáty rozhodli vstúpiť do krízovej situácie na Blízkom východe. Na budúci týždeň preletí do Izraela minister zahraničných vecí Powell, dnes sa stretol s Jásirom Arafatom americký sprostredkovateľ Zinni. Napriek izraelskej nevôli sa Anthony Zinni dnes stretol s Jásirom Arafatom v jeho obliehanom sídle v meste Ramalláh na západnom brehu Jordánu. Ide o prvé stretnutie palestínskeho vodcu na takejto úrovni od začiatku izraelskej vojenskej akcie pred týždňom. Izraelská armáda pri nej postupne obsadzuje najdôležitejšie palestínske mestá v Predjordánsku – okrem Ramalláhu najmä Nábulus, Betlehem, Hebron a Dženin. Palestínčania tak de facto strácajú kontrolu nad mestami, ktorú získali na základe mierových dohôd z Oslo pred deviatimi rokmi. Súčasťou dohôd bolo, že palestínska polícia udrží na svojich územiach poriadok tak, aby sa nestali hrozbu pre existenciu Izraela. Po osemnástich mesiacoch intifády získali Izraelčania dojem, že palestínska správa, vrátane ozbrojených síl, je skôr súčasťou problému, teda že k teroristom má bližšie ako k Izraelu. Toto je kontext izraelskej vojenskej akcie, pri ktorej vojaci zatýkajú stovky Palestínčanov vrátane policajtov a zabavujú tisícky zbraní. Jedným z cieľom je rozbiť bezpečnostnú a správnu infraštruktúru Palestínčanov. Vláda premiéra Šarona bola až natoľko dôsledná, že zatkla aj niektorých spolupracovníkov Jásira Arafata a nepovolila mu stretnúť sa s európskou delegáciou. Premiér vyhlásil, že Arafat môže opustiť Ramalláh iba ak sa doň už nikdy nevráti. Izraelská armáda údajne rátala s niekoľkotýždňovou operáciou. Prezidentom Bushom oznámenú cestu Colina Powella však Izrael nemohol odmietnuť, a jeho príchod môže časovú predstavu izraaelskej armády zmeniť. Je možné, že Izrael sa pokúsi obsadiť do Powellovho príchodu niektoré ďalšie územia. Všetky operácie sa zatiaľ odohrávajú na západnom brehu, a nie v pásme Gaza, ktoré leží na juhu pri egyptských hraniciach. Práve tam je najsilnejšie islamské hnutie Hamas. Pozorovatelia špekulujú, či si izraelská armáda dovolí zasiahnuť v tejto situácii aj na juhu otvoriť tak „druhý front“. Okrem toho musí Izrael počítať aj s rizikom zo severu, teda z libanonského územia. Sýriou podporované milície Hizballáhu odtiaľ opäť ostreľovali izraelské pozície. Hizballáh síce operuje zo zahraničia, je však oveľa lepšie vyzbrojený ako palestínski samovrahovia. Ukážkou frustrácie, ktorá v Izraeli po vlne palestínskych útokov zavládla, je podpora obyvateľstva pre vojenskú akciu na palestínskych územiach – tá podľa prieskumov presahuje 70%. Izrael však medzitým prehráva vojnu o svoj medzinárodný obraz. Okrem európskych médií, ktorú sú tradične skôr na strane Palestínčanov, si teraz Izrael pohneval aj reportérov medzinárodných tlačových agentúr, voči ktorým jeho jednotky dnes v Ramalláhu použili slzný plyn. Blízky východ je plný protiizraelských demonštrácií, a krajiny ako Irak a Irán sa situáciu snažia využiť na zlepšenie vlastnej pozície v očiach iných štátov. Teherán dnes navrhol zastaviť predaj ropy štátom, ktoré podporujú Izrael, celkom v duchu úvah Bagdadu o používaní ropy ako „zbrane“. Zdá sa však, že Izrael nedokáže bojovať na vojenskom i mediálnom poli súčasne, a názor zahraničia je preň v tejto chvíli menej dôležitý ako pocit vlastnej bezpečnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...