Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       11. apríl 2002 Nad úspechom Powellovej blízkovýchodnej misie visí otáznik Gabriel Sedlák Americký minister zahraničných vecí Colin Powell má ešte dnes doraziť do Izraela. Vzhľadom na mimoriadne vyostrenú situáciu však existujú obavy, že vzdor Izraelčanov i Palestínčanov prekazí možný úspech Powellovej misie, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok pre uzavretie prímeria medzi oboma stranami konfliktu. Po začiatku najrozsiahlejšej vojenskej operácie Izraela za posledné dve desaťročia, ktorej predchádzal rok a pol palestínskeho povstania a hlavne množiace sa krvavé samovražedné palestínske útoky, sa americký prezident George Bush rozhodol poslať do oblasti svojho ministra zahraničných vecí. Colin Powell odcestoval z Washingtonu v nedeľu s tým, že do Izraela dorazí až koncom týždňa. Predpoklad, že sa dovtedy izraelské tanky stiahnu z palestínskych území, sa však nenapĺňa. Pred príchodom do Jeruzalema sa Powell včera v Madride stretol so zástupcami Európskej únie, OSN a Ruska. Hlavné body spoločnej výzvy tejto štvorky predstavil generálny tajomník OSN Kofi Annan. AUDIO: „Vyzývame Izrael, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu. Vyzývame na okamžité, zmysluplné prímerie a na okamžité izraelské stiahnutie sa z palestínskych miest, vrátane Ramalláhu a osobitne od sídla predsedu Arafata.“ A tak ako sa to dialo v poslednom čase vždy, i tentoraz bola adresátom výzvy aj palestínska strana konfliktu. Pokračuje Kofi Annan. AUDIO: „Vyzývame predsedu Arafata ako uznaného, zvoleného lídra palestínskeho ľudu, aby okamžite vynaložil maximum úsilia na zastavenie teroristických útokov proti nevinným Izraelčanom. Vyzývame palestínske vedenie, aby prijalo všetky opatrenia na odstránenie teroristickej infraštruktúry.“ Iba niekoľko hodín pred Powellovým príletom do oblasti sa zdalo, že ani izraelský premiér Ariel Šaron, ani palestínsky líder Jásir Arafat na spoločnú výzvu z Madridu neberú ohľad. Podľa Šarona je v životnom záujme jeho krajiny dokončiť súčasnú operáciu, zameranú proti palestínskym extrémistom a na likvidáciu ich infraštruktúry. Šéf izraelskej diplomacie Šimon Peres dnes vyhlásil, že jeho vláda je pripravená hovoriť s Powellom o možnom časovom rozvrhu sťahovania armády z palestínskych území, avšak na to, aby efektívne ukončili svoju prácu, potrebujú tam izraelské sily zostať ešte aspoň tri týždne. A ani od Arafata nezaznelo verejné odsúdenie samovražedných útokov. Posledný z nich, v dôsledku ktorého zahynulo osem ľudí, sa stal iba včera. Napriek všetkým týmto skutočnostiam Colin Powell, ktorý sa stretne nielen s izraelským premiérom Šaronom, ale proti jeho vôli aj s Jásirom Arafatom, nestráca nádej. AUDIO: “Stretnutie s Arafatom je pre mňa dôležité. Je lídrom palestínskeho ľudu. A tento ľud i arabskí lídri veria, že Arafat je partnerom, s ktorým Izrael bude musieť rátať. Žiaden ďalší palestínsky či arabský líder nie je pripravený angažovať sa ako partner, kým Arafat nebude môcť vysvetliť svoje postoje mne a ďalším.“ Pripomeňme, že po zhruba štyroch mesiacoch izolácie, v ktorej Arafata držala izraelská armáda v Ramalláhu, je palestínsky líder už dva týždne doslova v domácom väzení, keďže jeho tamojšie sídlo, spolu s ním, držia izrealskí vojaci v obkľúčení. O vážnosti situácie svedčí aj to, že minister Powell na rozdiel od amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho, ktorý tam bol nedávno, stretnutie s Arafatom neodmietol. To sa však nepáči Šaronovej vláde. Tá od Washingtonu, stojaceho na čele medzinárodného boja proti terorizmu, očakáva, že s Arafatom odmietne komunikovať. Bývalý izraelský premiér Benjamin Netanjahu šiel v týchto predstavách ešte ďalej, keď počas stretnutia s americkými senátormi žiadal podporu Spojených štátov pre izraelskú vojenskú operáciu. AUDIO: „Od mojej krajiny sa žiada, aby prestala bojovať. Hoci sme našimi priateľmi ubezpečovaní, že máme právo sami seba brániť, fakticky sa od nás žiada, aby sme sa tohto práva naopak vzdali. Ale so zahraničnou pomocou, či bez nej, Izrael musí viesť boj nielen na ochranu svojho ľudu a za obnovu potenciálu izraelského štátu, ale aj v záujme víťazstva vo vojne proti terorizmu v srdci Blízkeho východu.“ Analytici sú pomerne skeptickí, pokiaľ ide o šance na úspech Powellovej súčasnej misie. Ak ale nebude úspešná, nikto si hádam ani nedokáže predstaviť, koľkonásobne väčšie úsilie bude musieť medzinárodné spoločenstvo vynaložiť neskôr.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...